Jedna z kľúčových otázok, ktorá je dodnes nevyriešená, znela: „Dokáže byť malý kolektív ľudí sebestačný vo všetkom asi tak, akoby sa ocitol na osamotenom mieste niekde v mesačnom kráteri alebo na Marse?“
Experiment Biosféra 2
Ak chceme prežiť vo vesmíre, napríklad na Marse, budeme musieť v počiatkoch bývať v izolovaných budovách, v ktorých bude potrebné zabezpečovať úplne všetko. To znamená pestovať si jedlo či zabezpečovať si vodu a kyslík. Ak sa nám to nepodarí, zomrieme.
Aj preto vznikol v roku 1991 projekt Biosféra 2. Je to umelo vytvorené laboratórium s uzavretým ekosystémom.
8 vedcov v umelom priestore
Celý experiment prebiehal vo vzduchotesných budovách, kde sa pod rukami človeka zrodil najväčší samostatný ekosystém. Živé laboratórium či sklenená klietka sa rozprestiera na rozlohe 13-tisíc m² v horách Santa Catalina v štáte Arizona. Tam si po dobu dvoch rokov 8 vedcov vyskúšalo život bez akéhokoľvek vonkajšieho prísunu potravy, vzduchu či vody. Dovnútra bolo umiestnených 26 oddelených ekosystémov a 3-tisícky rastlinných a živočíšnych druhov. Mimochodom, objekt stále existuje a je možné ho navštíviť.
Problémy od začiatku až do konca
Potraviny v Biosfére 2 nerástli tak rýchlo, aby dokázali štyroch mužov a štyri ženy dostatočne zasýtiť. Neustále trpeli hladom a rýchlo začali chudnúť. Museli sa uchýliť ku konzumácii núdzových potravín, ale ani tie nestačili. Pestovanie rastlín bolo fyzicky náročné a prinášalo malý úžitok. Trvalo niekoľko týždňov, kým sa im podarilo napríklad na kávových kríčkoch zabezpečiť toľko kávy, aby vznikla jedna šálka.
Nedarilo sa ani opeľovačom – kolibríky a včely uhynuli a rastliny bolo treba opeľovať ručne.
Zdravie všetkých zúčastnených priamo vnútri sledoval lekár Roy Lee Walford, ktorému pobyt v Biosfére 2 zmenil život. Paradoxne až potom, ako skleník opustil. Po roku života v izolovanej budove sa ukázalo, že prevažne rastlinná strava s nižším obsahom kalórií, ako je zvyčajné v civilizovanom svete, upevnila účastníkom imunitný systém, znížila im tlak aj obsah škodlivého cholesterolu v krvi.
Alumna Sally Silverstone has a wonderful story to tell about her life in Biosphere 2: https://t.co/bXEG0Bl6Z9 pic.twitter.com/l74y3nsD0x
— James Johnston (@GeneralJimbo) 28. júla 2017
Tím stratil v priemere počas prvého roku šestnásť percent hmotnosti. Jeden z mužov schudol z pôvodných 94 kilogramov na 68. Striktná diéta a ťažká práca, keďže na všetky práce mali len vlastné ruky, spôsobili stav pripomínajúci hladovanie
Podľa jednej z členiek tímu, Jane Poynter, bolo bežné olízať si tanier po každom jedle, aby neprišli ani o jedinú cennú kalóriu. Zásoby banánov, najchutnejšieho jedla, museli byť uschovávané pod zámkom.
Problémy vo vzťahoch aj s kyslíkom
Byť zavretý s rovnakou skupinou ľudí spôsobuje problémy vo vzťahoch. Už po roku sa začali vyostrovať a z predtým jednoliateho kolektívu sa vytvorili dva nepriateľské tábory.
Naskytol sa však veľký problém aj s kyslíkom. Jeho hladina začala klesať, a to na zhruba 15 % (normálna hodnota je približne 21 %). Takáto hladina zodpovedá životu vo výške 3660 metrov nad morom.
Pre členov to spôsobovalo ďalšiu komplikáciu. Mali problémy dokončiť súvetia, všetko im trvalo dlhšie a pociťovali neustálu únavu.
Pravdou ale je, že skupina nežila úplne izolovane a občas trochu aj podvádzala. Keď sa jedna z účastníčok poranila a potrebovala ošetrenie mimo Biosféry 2, pri návrate prepašovala jedlo. Takisto aj problémy s kyslíkom sa riešili tajným vetraním.
Koniec experimentu
Skupina vedcov bola v neustálom strese, všetci si liezli na nervy, čomu prispievali aj nízke hladiny kyslíka. Hádali sa medzi sebou, dokonca na seba pľuli.
Pre záchranu experimentu sa uvažovalo o vonkajších dodávkach potravín a vitamínov. Polovica skupiny s tým súhlasila, druhá nie. Napokon však jeden z členov skupiny naschvál rozbil sklenené výplne, aby sa dovnútra dostal vzduch. Mimochodom, zistilo sa, že pokles kyslíka spôsobovali premnožené pôdne baktérie, ktoré využívali kyslík pre svoj život.
Pre lekára Waltera však koniec experimentu znamenal začiatok inej, temnej éry. Pred vstupom do Biosféry 2 to bol energický muž v dobrej forme a ani zďaleka nevyzeral na svojich 57 rokov. Po dvoch rokoch bolo jeho telo zničené. Možno za to môže nedostatok jedla, možno niečo iné, no na fotografiách má vpadnuté oči a je značne vychudnutý. Z už tak nízkej váhy 65 kilogramov schudol na 54, no najväčšie poškodenie viditeľné nebolo.
Šesť mesiacov po skončení upadol do silnej depresie a začal piť, okrem toho si pri ťažkej práci počas projektu zranil chrbát a spočiatku ledva chodil. Niečo však poškodilo aj jeho mozog. O tri roky neskôr začal zažívať stav akéhosi „zamrznutia“ – prestal chodiť a spadol na zem. Napriek tomu však s nízkokalorickou diétou neprestal. Veril totiž, že vďaka nej sa jeho starnutie spomalilo a nie urýchlilo.
@ItsTheWooo anti-ageing diet NOT…..Roy Walford before afterhttps://t.co/fT1CCiys9s… pic.twitter.com/OI4OMVnPpA„
— Rosemary Boxer (@rbxer) 12. decembra 2015
Veril, že sa dožije 110 rokov, no fyzicky z neho bola troska. Po desiatich rokoch od ukončenia Biosféry 2 bol pohľad na neho ťažký. Z muža v najlepších rokoch sa stal zhrbený roztrasený starý muž, ktorý ledva chodil bez pomoci iných. Diagnostikovali mu Lou Gehrigovu chorobu, kedy dochádza k postupnej svalovej slabosti až atrofii. Ochorenie ho nakoniec stálo život a v roku 2004 vo veku 79 rokov zomrel.
businessinsider.com, tech.sme.sk
Nahlásiť chybu v článku