Na svete existuje množstvo ľudí, ktorých fascinuje skúmanie opustených objektov, či celých komplexov a obcí. Ak patríte medzi týchto ľudí aj vy, určite by ste nemali obísť zaniknutú dedinku Miloj, ktorá sa nachádza na Spiši medzi obcami Jamník a Spišský Hrušov.
V článku sa dozviete:
- Kde sa stredoveká dedina Miloj nachádza
- Prečo upútala pozornosť historikov
- Aké legendy o nej kolujú medzi obyvateľmi
- Aký je skutočný dôvod jej „zmiznutia“
Zrúcanina kostolíka uprostred poľa
Ešte pred vybudovaním diaľnice D1 do Prešova chodilo množstvo motoristov do Košíc práve cez obce Jamník a Spišský Hrušov. Azda každý si všimol zrúcaninu kostolnej veže, ktorá stojí doslova uprostred poľa a už na prvý pohľad sa naskytne otázka, čo tam vlastne robí. Domáci obyvatelia, samozrejme, vedia, prečo sa tam tento objekt nachádza, no pre ľudí mimo spišského regiónu je zrúcanina kostolnej veže pomerne zaujímavým predmetom na debatu.
Ako uvádza niekoľko zdrojov, kostolík bol súčasťou stredovekej obce Miloj, o ktorej sa prvýkrát dozvedáme okolo roku 1255 (konkrétne v darovacej listine) ako „terra Miloy“. Kostol je zasvätený sv. Stanislavovi a archeologický prieskum ukázal, že to bola ranogotická jednoloďová stavba so západne orientovanou vežou. Prvú písomnú zmienku o kostole máme zhruba zo 14. storočia. Ešte aj dnes je na portáloch badateľná dobrá práca kamenárov. Viac ako vznik obce púta pozornosť jej zánik, ktorý mal prísť približne v 16. storočí.
Spišská Sodoma Gomora?
Ak máte radi mýty a legendy, tak je pre vás stredoveká obec Miloj ako stvorená. Niektorí domáci obyvatelia dodnes veria legende, že dedinka sa prepadla pod zem až do samého pekla. Prirovnávajú ju k biblickému príbehu o Sodome a Gomore, ktoré Boh zničil kvôli hriechom ich obyvateľov. Verzie niekoľkých ľudí zo Spišského Hrušova, s ktorými sa mal autor článku možnosť rozprávať, sa zhodujú s článkom z roku 2016. Podľa nich sa ľudia mali oddávať veľmi hriešnemu životu, za ktorý boli potrestaní. Zo dňa na deň sa dedina s obyvateľmi a budovami prepadla pod zem. Ostala len kostolná veža, ktorá má ľuďom pripomínať dôležitosť žitia podľa Božích zákonov.
Okrem najvyššej kostolnej veže na Slovensku, ktorá sa nachádza v neďalekej Spišskej Novej Vsi, má Spiš teda zrejme aj tú najzáhadnejšiu. Naozaj nám má Miloj pripomínať hnev Boží? Prepadla sa dedina pod zem? Ak neveríte príbehom starších obyvateľov, poďme sa pozrieť na to, čo hovoria historici a ich výskum.
Mor, Tatári alebo zemetrasenie?
Aj keď stále existuje mnoho príbehov, ktoré sú zahalené rúškom tajomstva a na ich vysvetlenie je krátka aj veda, tento prípad to nebude. Mýtické príbehy a povery síce znejú dobre a pútajú pozornosť, no väčšinou sa s pravdou ani len nestretli. Ako celé územie historického Spiša, tak aj stredoveká dedinka Miloj bola predmetom skúmania historikov. Tí spočiatku pracovali s dvoma teóriami, ktoré sa im zdali najpravdepodobnejšie.
Prvou teóriou bola morová epidémia, ktorá Spiš zasiahla približne v 14. a 15. storočí. Ľudia sa s morovými ochoreniami nevedeli vzhľadom na elementárne medicínske znalosti popasovať a je preukázané, že na jeho následky umrelo veľa ľudí a zaniklo niekoľko osád. Prípad obce Miloj to však podľa historikov napokon nebol. Mor sem mali doniesť Tatári, ktorí v tomto období vpadli do Európy a spájala sa s nimi druhá teória o zániku dedinky. Tatári vyplienili množstvo osád a dlhý čas historici pracovali aj s touto možnosťou, ktorá sa taktiež ukázala ako nesprávna.
Ako uvádzajú dostupné zdroje, v roku 1453 postihlo Spiš veľké zemetrasenie. Niektoré mýty o Miloji sa spájajú práve so zemetrasením ako Božím trestom, po ktorom sa mala dedinka prepadnúť aj s jej obyvateľmi pod zem. Aj keď je zemetrasenie historicky doložiteľné a časovo sedí, ani táto teória nie je správna. Zemetrasenie síce škody napáchalo, no skôr v iných spišských obciach.
Malá doba ľadová
Zo všetkých spomenutých možností, ako mohla obec Miloj zaniknúť, sa ukázala ako najpravdepodobnejšia tá najmenej zaujímavá. Aspoň podľa niektorých publicistov. Žiadny Boží trest, zemetrasenie alebo mor. Historické výskumy tohto územia nám ukazujú, že ľudí v tej dobe najviac trápilo počasie. Niektoré správy hovoria o tom, že ľudia museli v júli chodiť do lesa na saniach kvôli snehu. Právom teda historici nazývajú túto kapitolu dejín ako „Malá doba ľadová“. Takéto zlé prírodné podmienky si ľudia nepamätali tisíc rokov a kruté zimy vyhnali z domovov na Spiši mnoho ľudí. Bol to aj prípad dedinky Miloj, ktorá tiež zápasila s vrtochmi počasia.
Okrem iného, poloha obce Miloj nebola najšťastnejšia, nakoľko sa nachádzala na miernej vyvýšenine poľa a okrem zimy ju sužoval aj silný vietor. Ako uvádza historik Miroslav Števík, v spomenutom období zaniklo pre zlé prírodné podmienky na Spiši až 23 dedín. Ľudia sa začali sťahovať do dolín a hľadali vhodnejšie podmienky na život.
Veľmi dôležitým faktorom pri Miloji je aj to, že dedine vyschol potôčik, ktorý cez dedinu pretekal. Ľudia sa tak presunuli o čosi východnejšie – do dnešného Spišského Hrušova k rovnomenne nazvanému potoku. Opustené budovy a predovšetkým kostol sa stal zdrojom materiálu pre výstavbu nových sídel v Spišskom Hrušove vrátane renesančného kaštieľa Csákyovcov, čo vysvetľuje, prečo sa z celej dediny zachovala len kostolná veža. Archeologický výskum obce to potvrdil.
Ako vidíme, pravda často býva o čosi nudnejšia, ako rôzne mýty a legendy. Stredovekú obec Miloj nám dodnes pripomína chátrajúca kostolná veža stojaca uprostred poľa, ktorá síce nie je častým cieľom turistov, no prechádzajúcich motoristov rozhodne zaujme. Ak budete niekedy prechádzať okolo, určite sa pri nej zastavte, prípadne sa na ňu opýtajte domácich obyvateľov.
#cestujemdoma
Spoznávaj Slovensko a jeho krásy, podpor domácu ekonomiku a cestovný ruch.
Nahlásiť chybu v článku