Ochromená verejná doprava, chaos v uliciach, panika v obchodoch a paralyzované nemocnice. Taký bol obraz Španielska, Portugalska a niektorých častí Francúzska v pondelok 28. apríla. Krajiny zasiahol masívny výpadok elektriny. Bez energie zostalo niekoľko miliónov ľudí. Príčinou mohol byť vzácny atmosférický jav, objavili sa však aj informácie o hackerskom útoku.
„Rodina a priatelia zo Španielska nám písali, že ich z práce poslali domov po tom, ako všade vypadol prúd. Boli odstavené nemocnice, doprava, vlaky, všetko. Bežný život nie je možný, nemôžu použiť sporák, chladničku a nemajú ani prístup k vode,“ povedala známa jednej z našich redaktoriek.
Dodala tiež, že krátko po tom, ako správy od nich prišli, už boli nedostupní a nedalo sa im dovolať. Ohlásili sa až v noci, keď už „všetko naskočilo“.
V krajine sa už podarilo obnoviť dodávky elektriny na takmer 90 percent, v susednom Portugalsku na zhruba 95 percent. Oznámili to v noci na utorok miestne energetické spoločnosti, informuje TASR s odvolaním sa na agentúry AFP a DPA.
Interez oslovil bezpečnostného analytika Radovana Bránika, podľa ktorého stále nie je známa príčina takéhoto masívneho blackoutu. Pýtali sme sa aj na dôsledky a možné scenáre či ohrozenie Slovenska.
Včera zaznamenali Španielsko, Portugalsko a časť Francúzska masívny blackout na niekoľko hodín. Ako k niečomu takému mohlo dôjsť?
Treba si uvedomiť, že ide o veľmi komplexné systémy energetickej štruktúry a tá vždy bude náchylná na kolapsové stavy. Ide len o to, akým spôsobom to vie niekto nadizajnovať tak, aby sa poruchy nešírili. Tu však ide o vysoké riziko na reťazové šírenie poruchy.
Môže sa to stať z dôvodu hackerského útoku, i keď teraz nie sú známe žiadne oficiálne informácie. Vznikli aj teórie o pôsobení počasia, to je ale teraz spochybňované. Zatiaľ nevieme, čo sa stalo a čo bolo spúšťačom.
Aké dôsledky to pre krajiny môže mať?
V čase, keď je vonku zima a počasie je diskomfortné, môže to už v priebehu niekoľkých hodín znamenať hrozbu. Rovnako, ako keď je príliš veľké teplo a nefunguje klimatizácia. Ideálny čas na takéto výpadky, ak sa o niečom takom dá hovoriť, je na jar a jeseň. Väčšina civilného obyvateľstva bola však napriek tomu vystavená nedostatku.
Navyše, čím dlhšie takýto výpadok trvá, tým viac sa hromadia problémy. Nie je možné platiť kartami, ľudia potrebujú hotovosť a začnú ju vyberať z bankomatov, ak sú ešte funkčné a tie napokon skolabujú. Ľudia sa ocitli v situácii, kedy mali problém kúpiť si napríklad pitnú vodu.
Škody pre štát sa kumulujú v závislosti od veľkosti územia, ktoré bolo zasiahnuté a dĺžky trvania výpadku.
Môže k niečomu takému dôjsť aj na Slovensku?
My máme dve jadrové elektrárne a intenzívnu rozvodnú sieť s inými štátmi, čo znamená, že tá hrozba je reálna. Kedykoľvek hrozí, že sa staneme súčasťou cezhraničnej kaskády zlyhaní. Napriek tomu si myslím, že európsky systém je relatívne dobre zabezpečovaný proti takýmto výpadkom.
Navyše, na Slovensku by zrejme istá časť techniky fungovala aj efektívnejšie ako v Španielsku, kde je vyššia závislosť od funkčnej infraštruktúry. Ľudia sú tu zvyknutí spoliehať sa na vlastné zdroje – vykurovanie drevom, studne, solárne panely a podobne.
Pri klasických výpadkoch elektriny, napríklad pri letnej búrke, zvyknú ľudia používať sviečky, aby si zabezpečili svetlo. Ako sa dá pripraviť na to, že by nás zasiahol blackout?
Pri sviečkach je vysoké riziko vzniku požiaru. Ak nastane blackout a vy nemáte prístup k vode, nebudete môcť uhasiť ani malý požiar. Preto by som sviečky úplne vylúčil.
Je dobré mať nabité baterky, akumulátory, ktoré sú na dedinách ešte stále bežným štandardom, prípadne benzínový alebo naftový generátor, ak to podmienky umožňujú.
Za zlatý štandard sa považuje, ak je občan schopný udržať seba a svojich najbližších v bezpečí počas 72 hodín, a to bez pomoci štátu. Výrazným spôsobom tak znižuje nároky na štátnu a bezpečnostnú infraštruktúru. Znamená to, že je dôležité, aby sme mali doma zásoby, aspoň základné potraviny a vodu.
Sú domácnosti podľa vás pripravené na takéto udalosti?
Na Slovensku sú doliny prístupné len jednou cestou, je tam len jeden most. Ak cestu strhne povodeň alebo sa poškodí most, je rozdiel, či máte doma jedlo alebo vodu na týždeň, alebo nemáte. Spoliehanie sa na štát sa vám môže vypomstiť.
Odporučil by som preto, aby sme sa vrátili k starým zvykom, nakupovali zásoby, mali konzervované potraviny a podobne. Domácnosti kedysi nakupovali aj na dva týždne, keď nebolo toľko áut a na každom rohu neboli obchody.
My sme zleniveli, lebo máme všetko k dispozícii takmer nonstop. Avšak ak nemáte doma pitnú vodu, nemáte ako zapnúť vodovod alebo vykurovanie, alebo nemáte vybranú hotovosť, je jedno, že ste uprostred civilizácie. Jednoducho sa v momente ocitnete v núdzi.
Sme rozmaznaní technológiami, ale v sekunde, kedy si elektrina povie „stop“, máme problém. Preto by som odporučil, aby sme sa v tomto vrátili k sedliackemu rozumu.
Nahlásiť chybu v článku