Postupné otepľovanie našej planéty je viditeľné na mnohých miestach našej planéty. Aktuálne najvýraznejšie sa však prejavuje v severnej časti Tichého oceánu v oblasti medzi východnou Sibírou a Aljaškou. Beringovo more sa totiž roztopilo rekordnou rýchlosťou. Množstvo ľadu menšie ešte nikdy nebolo.
Beringovo more je prirodzenou hranicou medzi Ruskom a Severnou Amerikou. Počas zimy (so skorým nástupom a dlhým trvaním) pravidelne zamŕza, keďže sa nachádza v pomerne vysokých zemepisných šírkach našej planéty. Tento rok je však všetko inak. Od začiatku meraní (rok 1850) je v Beringovom mori historicky najmenšie množstvo ľadu. Ostalo len cca 15% množstva, ktoré vedci pokladajú za normálnu hodnotu.
V apríli by mala rozloha zaľadnenia v Beringovom mori dosahovať približne 500 000 km². To je množstvo, ktoré vedci stanovili za normálny stav. Na konci apríla 2018 však v oblasti ostalo len niečo cez 60 000 km² ľadu. To je približne 8-krát menej ako je bežné. V histórii meraní sa k takémuto číslu naša planéta ani len nepriblížila. Okrem jasného dôkazu, že niečo nie je v poriadku, má tento jav i priame negatívne dôsledky.
Vo februári 2018 zasiahli arktickú oblasť extrémne vysoké teploty. Za dva týždne sa roztopila asi polovica ľadu v Beringovom mori. K extrémnej situácii prispeli aj búrky, ktoré do oblasti prinášali teplý vzduch pochádzajúci z trópov. Tie zabránili vzniku nového zaľadnenia po ochladení tým, že ničili ľadovú pokrývku skôr ako sa stala stabilnou a odolnou. Kým väčšinou rozsiahle zaľadnenie pretrvá až do mája (začiatok júna), tento rok nevydržalo ani do konca apríla.
Skoré roztopenie ľadu v Beringovom mori nie je len klimatickým, ale i ekonomickým problémom a to najmä pre komunity žijúce na pobreží Aljašky či ruského pobrežia. Skoré roztopenie ľadu totiž skomplikovalo miestnym obyvateľom lov morských cicavcov, rýb i krabov. Zvýšenie morskej hladiny a nepriaznivé meteorologické podmienky navyše spôsobilo mnohé zatopenie obydlí na pobreží.
earthobservatory.nasa.gov, weather.com
Nahlásiť chybu v článku