Ak sú v Bratislave budovy, ktoré v časoch svojej najväčšej slávy presiahli hranice nášho hlavného mesta, jednou z nich rozhodne je aj Hotel Kyjev. Niekdajší socialistický klenot však rokmi chradol a nádej na jeho záchranu priniesol v novom miléniu investor Lordship. Situácia sa, bohužiaľ, skomplikovala a vplyvom viacerých faktorov sa stále čaká na definitívne rozhodnutie o budúcnosti známej stavby.
Projekt sa začal realizovať už počas 60. rokov minulého storočia, nákres nového námestia mal na starosti Ivan Matušík a celý proces sa rozdelil do troch fáz. Od roku 1964 do roku 1968 prebiehala výstavba obchodného domu Prior, o rok neskôr začal kontúry naberať aj Hotel Kyjev.
Otvorený bol v roku 1973 a poslednou, treťou fázou, bola spojovacia budova dokončená 5 rokov po Kyjeve. Hotel mal už od začiatku predpoklady na to, aby dokázal prilákať tú najmajetnejšiu klientelu a zároveň aby splnil jej očakávania. Zariadenie bolo projektované na základe najnovších svetových trendov a samozrejmosťou boli aj na tú dobu nevídané novinky.
To platilo aj o Priore, v ktorom sa napríklad mnohí Bratislavčania prvý raz viezli na pohyblivých schodoch, či o špecifickom obkladovom kameni, ktorým bol spišský travertín.
Bratislavčania sa doň mali problém dostať
Keďže išlo o výškovú budovu (65 metrov, pozn. red.) situovanú priamo v centre mesta, hostia ubytovaní na vyšších poschodiach mali k dispozícii skutočne exkluzívne výhľady. Vyhľadávanými udalosťami boli aj rôzne plesy a iné kultúrne akcie, ktoré obohacovali prevádzku jedného z najluxusnejších hotelov svojej doby. Ako vyplýva zo spomienok vtedajších zamestnancov, paradoxne najťažšie to mali v prvých rokoch fungovania s ubytovaním sa v hoteli Bratislavčania.
Kyjev bol údajne prioritne určený pre zahraničných návštevníkov, ktorým sa špeciálne upravovali aj ceny, a tiež aj pre Slovákov žijúcich mimo hlavného mesta. Dôvodom mali byť nízke ubytovacie kapacity vzhľadom na záujem, aký o novootvorený hotel na Kamennom námestí bol. Slávna etapa sa skončila, podobne ako pri iných komplexoch, pádom socializmu.
Trh sa otvoril, zvýšila sa konkurencia a prišli nové investície. Paradoxne, tie sa Hotelu Kyjev vyhýbali dlhší čas a v 90. rokoch navyše nemal najlepšiu povesť pre vyčíňanie primitívnych mafiánov. V roku 2004 sa k hotelu dostala spoločnosť Lordship, ktorá predstavila smelé plány na jeho obnovu. K definitívnemu zatvoreniu prišlo v roku 2011 a ľudia sa do ikonickej budovy odvtedy nevrátili.
Developer stále čaká
Keď už sa zdalo, že po rokoch čakania sa môže prestavba námestia spolu s Hotelom Kyjev pohnúť vpred, prišiel v celej veci zvrat. Pamiatkový úrad SR zmenil svoje pôvodné stanovisko, podľa ktorého nezapísal budovu do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. V roku 2020 potom inštitúcia vydala záväzné stanovisko umožňujúce realizovanie udržiavacích prác a prípravu budovy na rekonštrukciu.
Toto je len malá ochutnávka toho najlepšieho, čo pre vás tvoríme. Tento prémiový článok sme pre vás odomkli vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:
- 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
V roku 2023 sa karta otočila a úrad sa predsa rozhodol zapísať budovu medzi pamiatky. Zmenu v rozhodnutí vysvetľovali pamiatkari aj tým, že odborné postuláty pamiatkovej starostlivosti nie sú nemenným monolitom. Dôvodom vyhlásenia je ochrana historickej, spoločenskej, urbanistickej, architektonickej, výtvarnej, umelecko-remeselnej a technickej hodnoty komplexu. Ako ďalej dodali, takéto rozhodnutie neznamená znemožnenie obnovy historickej budovy.
Developer sa proti rozhodnutiu odvolal a v celej veci mal podať finálne stanovisko rezort kultúry. Ten ale mlčí.
„Po takmer dvoch rokoch od nášho odvolania nemáme od rezortu kultúry žiadne nové stanovisko. Hoci sme nedávno zaznamenali čiastkové aktivity, keď ministerstvo kultúry vydalo rozhodnutie o nepriznaní nového účastníka konania, ale pre nás, bohužiaľ, zostáva stále rovnaký stav,“ uviedol pre interez Tomáš Gelinger, mediálny zástupca investora. Podľa jeho slov vplyvom obmedzených možností stále narastajú aj škody na majetku.
Sľubovaná obhliadka predmetných priestorov ministerstvom kultúry mala byť zrealizovaná už vlani, do dnešného dňa sa tak ale nestalo. „Úradom dlhodobo ponúkame maximálnu súčinnosť. Napriek tomu nás stále nikto nekontaktoval vo veci obhliadky priestorov, o ktorých má ministerstvo rozhodnúť,“ dodal Gelinger. Napriek všetkým okolnostiam však Lordship neuvažuje o tom, že sa investície vzdá a objekt bude predávať.
Podľa stanoviska zástupcu investora sú kompetentní projektanti ochotní zachovať rôzne prvky, ktoré by mohli vykazovať pamiatkovú hodnotu. Problémom podľa nich je, že vyhlásenie objektu za národnú kultúrnu pamiatku môže v krajnom prípade znamenať, že budú musieť zachovať všetko. „S tým nesúhlasíme, keďže budova by takto nespĺňala normy 21. storočia a z prevádzkového i ekonomického hľadiska by sa skomplikovalo či znemožnilo jej ďalšie využitie,“ uzatvoril developer.
O stanovisko sme vo veci rekonštrukcie Hotela Kyjev požiadali aj rezort kultúry. Do vydania článku sme však odpoveď nedostali.
Nahlásiť chybu v článku