Či už sa stretnete s klebetnou susedou pri plote alebo s kolegom pri kávovare, niektoré konverzácie trvajú na náš vkus jednoducho pridlho. Na druhej strane, niektoré konverzácie sú plné trápneho ticha. Iné zas končia skôr, ako by sme chceli, čo môže poriadne zabolieť.
Nie sme spokojní s dĺžkou konverzácií
Ako informuje portál Science Alert, harvardským vedcom sa podarilo zistiť, že väčšina z nás je s konverzáciami nespokojná. Do výskumu bolo zapojených 992 participantov, pričom ich úloha bola jednoduchá, a to zúčastniť sa konverzácie s iným človekom. Výsledky výskumu boli šokujúce. Ukázalo sa totiž, že len 2 % ľudí dĺžka konverzácie uspokojila. Ostatným sa zdalo, že konverzácia trvá prikrátko alebo pridlho.
Výsledky boli rovnaké bez ohľadu na to, či účastníci výskumu komunikovali so známym alebo s celkom cudzím človekom. Odborníci si myslia, že k tomuto problému dochádza najmä preto, lebo nedokážeme otvorene komunikovať o svojich túžbach a potrebách. Napríklad, ako píše portál The Conversation, nepriznáme, že chceme, aby konverzácia už skončila, a to len preto, lebo nechceme byť drzí.
Konverzácia je komplikovaný proces
Treba ale uznať, že nie je jednoduché elegantne ukončiť konverzáciu tak, aby sa ani jedna zo strán necítila urazene. Stáva sa to preto, že zo slušnosti konverzáciu umelo predlžujeme, napriek tomu, že najradšej by sme boli už niekde inde. Držíme sa nepísaného súboru pravidiel, ktoré sú nám vštepované už od útleho veku. Už niekoľko týždňov staré bábo je účastníkom konverzácie a reaguje na to, čo mu hovorí napríklad jeho mama.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že konverzácia je vcelku jednoduchý proces. Vyžaduje si však množstvo zručností, ako napríklad schopnosť načúvať, schopnosť čítať medzi riadkami či správne načasovanie odpovedí. Toto všetko vykonávame neraz už akosi podvedome, automaticky. Napriek tomu sme však s konverzáciou v 98 % prípadov nespokojní.
Niektorí konverzáciu prirovnávajú k tancovaniu. Aby bola konverzácia dobrá, je potrebná súhra a spolupráca oboch strán. Partneri sa navzájom jeden druhému prispôsobujú na základe každej drobnej nápovedy. Svoju reakciu prispôsobujeme tomu, čo nám ten druhý povie. Sledujeme reč tela, pohyby rúk či výrazy tváre. Dokonca aj obyčajné zakašľanie môže zmeniť smer, ktorým sa konverzácia uberá.
Snažíme sa byť slušní
Každý z nás má zaužívaný spôsob ukončenia konverzácie. Niektorí ľudia napríklad používajú istý tón alebo špecifické slová, napríklad „no dobre“, aby dali najavo, že sa konverzácia z ich strany blíži ku koncu. Komunikačný partner si však tieto náznaky môže nesprávne vysvetliť. To však neznamená, že by ste každú konverzáciu mali nepekne uťať vtedy, keď vám to práve vyhovuje, varujú odborníci.
Na druhej strane, vedci si myslia, že na seba môžeme byť celkom hrdí. Znamená to totiž, že v konverzácii neberieme ohľad len na svoje vlastné potreby, a to aj napriek tomu, že sa rozhovor nepríjemne predlžuje. Jednoducho, chceme byť slušní.
Nahlásiť chybu v článku