Autor knihy o Kočnerovi: Milión na stole po vražde novinára som bral ako priznanie toho, že nie sme normálny štát

V nedeľu 25. februára 2018 našla polícia dve telá bez známok života v dome vo Veľkej Mači. V pondelok ráno sa o 8:41 v médiách objavila prvá správa o tom, že boli zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica, archeologička Martina Kušnírová. Ich vražda vyvolala zemetrasenie v politike i v spoločnosti.

Po masívnych protestoch, najväčších od čias Nežnej revolúcie, nasledovala demisia premiéra Roberta Fica, ministra vnútra Roberta Kaliňáka, policajného prezidenta Tibora Gašpara a zo svojej pozície odišiel aj minister kultúry Marek Maďarič.

Čo nasledovalo?

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár odkázal verejnosti, že „ak sa potvrdí, že novinár Kuciak a jeho družka boli zavraždení v súvislosti s prácou nebohého novinára, rozpútam na Slovensku peklo“. Premiér Fico, minister Kaliňák a policajný šéf Gašpar s miliónom eur v hotovosti na stole žiadali verejnosť, aby im priniesla informácie o tom, kto za týmto skutkom stojí.

O tom, čo bolo predmetom vraždy, ktorá v našich končinách nemala obdoby, sa špekulovalo dlhé mesiace. Spomínal sa nedokončený Kuciakov článok o talianskej mafii prepojenej na Úrad vlády SR, ktorý redakcia Aktualít vydala dva dni po tom, ako sa verejnosť o vražde dozvedela.

Tieň podozrenia padol aj na Mariana Kočnera, ktorému sa Ján venoval v množstve článkov a ktorý sa novinárovi vyhrážal. „Prestanete písať,“ povedal mu raz. Niekoľko mesiacov pred smrťou naňho Kuciak podal trestné oznámenie za vyhrážanie, ktoré bolo zamerané aj na jeho rodinu. Polícia vyhodnotila, že nejde o trestný čin.

Mafiánsky podnikateľ bol obvinený z objednávky vraždy 8. marca 2019 po výpovedi Zoltána Andruskóa. 13. januára 2020 začal súdny proces s Kočnerom. Miroslav Marček sa priznal, že zastrelil Kuciaka aj Kušnírovú. 3. septembra toho istého roka bol mafián v prvostupňovom konaní oslobodený spod obžaloby z objednávky vraždy. Verdikt zrušil Najvyšší súd SR a nariadil nové konanie.

Opätovné oslobodenie Kočnera prišlo 19. mája 2023. Alena Zsuzsová, jeho „volavka“, bola odsúdená na 25 rokov. Rozsudok nie je právoplatný a čaká sa na odvolacie konanie.

Interez oslovil investigatívneho novinára Tomáša Madleňáka, ktorý pracuje v Investigatívnom centre Jána Kuciaka (ICJK). Ten v rozhovore spomína nielen na deň, kedy sa o vražde dozvedel, ale aj na milión na stole, protesty a priebeh vyšetrovania. Hovorí aj o svojej knihe – Tajomstvá Kočnerovej knižnice, ktorá odhaľuje mnohé kauzy a zlyhania Slovenska.

„Tých dobrých a slušných ľudí je omnoho viac, je ich väčšina. Vidíme to na tom, koľko ľudí príde na zhromaždenia. Vidieť tú masu ľudí, ktorí sú aj po siedmich rokoch ochotní prísť si uctiť pamiatku Jána a Martiny, je skvelé. Dlžíme to ich rodinám, Jánovi a Martine aj sami sebe,“ odkazuje.

Poznámka redakcie: Autorka rozhovoru a respondent si v osobnom živote tykajú, dovoľujeme si to ponechať aj pri tomto rozhovore.

Spomínaš si na deň, kedy sa v novinách objavila správa o tom, že vo Veľkej Mači našli zavraždeného novinára a jeho snúbenicu?

Samozrejme. Bol to deň, ktorý nielen celému Slovensku, ale aj mne navždy zmenil život a ďalšie smerovanie.

Bol pondelok, mal som predĺžený víkend, zobral som si home office, čo vtedy ešte nebolo úplne bežné. Zobudil som sa neskôr, išiel som si spraviť kávu, sadol som si ku kuchynskému stolu, že si pozriem emaily a podobne. Keďže bol rok 2018, prvá vec, ktorú som urobil bola, že som klikol na facebook. A tam na mňa začali vybiehať profilové fotky, statusy. A všetko hovorilo jednu vec – že na Slovensku zavraždili novinára, Jána Kuciaka.

Ja som ho poznal, nedovolím si tvrdiť, že sme boli kamaráti, ale stretli sme sa ako študenti. Obaja sme v tom čase pracovali pre portál demagóg.sk. Mozog mi to nebral, že to môže byť on. Snažil som sa sám seba presvedčiť, že to je inak. Otvoril som email alebo správy na facebooku a vyhľadal som ho. Vybehli na mňa staré správy, ktoré sme si medzi sebou písali – výroky politikov, ktoré sme mali overovať.

Pochopil som, že je to naozaj „ten Jano“. Prešiel som v mrákotách do obývačky, kde sedel môj otec. Pozrel sa na mňa, asi som vyzeral divne, takže videl, že niečo nie je v poriadku. Povedal som mu, že zavraždili novinára a on sa ma spýtal, že kde. Nemyslel si, že sa to mohlo stať na Slovensku. Keď som mu to vysvetlil, zdvihol sa a išiel si von zapáliť. Otec, ktorý prežil komunizmus a pamätá si 90. roky, bol z toho v šoku.

V tom čase sa odohralo mnoho udalostí, medzi ktorými bola aj scéna, kde premiér, minister vnútra a policajný prezident stáli pri stole na úrade vlády, na ktorom bol milión eur v hotovosti. Tieto peniaze sľúbili ako odmenu za informácie o vrahovi alebo vrahoch. Ako si túto situáciu vnímal vtedy a ako ju hodnotíš dnes, s odstupom času?

Vtedy som ešte nebol novinár, stal som sa ním až v roku 2019. Takže som to vnímal z pozície nahnevaného občana, ktorý stál na námestiach.