Bratislava má len pol milióna obyvateľov, čo je v porovnaní so svetom pár ľudí, no tvoria sa v nej také zápchy, že by nám mohol závidieť aj New York. Bratislava je zapchatá autami. Keď je upchatý sifón, odstráni sa jeho príčina, nenainštaluješ si ďalšie tri sifóny pre odklon usadenín. Veď ako by to vyzeralo jedného dňa.
Ďalším paradoxom Slovákov sú veľké autá. Zápchy sa tvoria aj kvôli tomu, že sú autá veľké a je ich veľa, no mnohí si kupujú stále väčšie autá a potom ich ani nemajú kde parkovať. SUV-čka sú takmer ako minibusy. V talianskom Trieste zmýšľajú aspoň natoľko, že si kupujú ultra malé autá. Niektoré dokonca vyzerajú ako hračkárske, ale vždy ho majú kam odstaviť.
Napriek tomu, že kľúčový problém dopravy v Bratislave a jej okolí je nadovšetko jasný, nie a nie ho vyriešiť. Treba si hlavne uvedomiť, že v prvom rade nestojíš v zápche, ale si súčasťou zápchy.
Do Bratislavy prichádza z iných miest/dedín až 120 až 150-tisíc áut prevažne s jedným pasažierom. Priemerný bratislavský vodič strávi čakaním v kolóne 29 hodín ročne. To je priemer. Pre ľudí, ktorí cestujú z Rovinky a všetkých dedín za ňou, je to ešte viac. Keď zoberieme do úvahy, že takto človek cestuje celý svoj aktívny život (už cca od 7 rokov kvôli škole, až do dôchodkového veku 64 rokov), nazbiera sa tých hodín skutočne veľa a to počítame len cestu do práce a z práce. Každý pravdaže cestuje viac.
Okolo 150-tisíc Slovákov teda čakaním v zápche premárni celkom 1 653 hodín = 68 dní = 2,2 mesiaca svojho života. Čo by si radšej robil tak dlhú dobu? Šiel na dovolenku? Venoval sa svojmu hobby či rodine? Keby sme do tohto času nerátali noc, ale iba aktívnu časť dňa, o ktorú v podstate ide, v stojacom aute sa vodič oberá o dvakrát viac času, čiže 4,5 mesiaca bdelého života. To znie takmer ako väzenie.
Bratislava má v prepočte na tisíc obyvateľov viac áut ako susedná Viedeň, kde žije vyše 1,7 milióna obyvateľov. Najhoršie na tejto situácii je, že auto používajú aj ľudia, ktorých trasa má len 5-10 kilometrov, čo sa dá hravo zvládnuť na bicykli či previezť sa 2-5 zastávok MHD. Do priestoru, ktoré zaberá jedno auto, by sa zmestilo 6 bicyklov a do jedného autobusu, ktorý je dlhý asi ako tri autá, sa zmestí okolo 60 ľudí. Keby sa vodiči vedeli takto „upratať,“ žiadne zápchy by sme nemali alebo by neboli také dlhé.
Pre zaujímavosť, v roku 2017 len vrámci kampane Do práce na bicykli ušetrilo 8 532 účastníkov 315-tisíc kilogramov oxidu-uhličitého. Na to, aby sme ale mohli efektívnejšie využívať alternatívnu dopravu, potrebujeme lepšiu infraštruktúru. Preto treba tlačiť na magistrát. Keď dostane mail od jedného občana, je to iné, ako keď ho zasype 500 či 500-tisíc mailov s pripomienkami a žiadosťami.
Dánska Kodaň má 775 033 obyvateľov, širšia kodanská mestská oblasť až 1,3 milióna. Z týchto ľudí až 41% využíva na presun bicykel. Zvyšok percent tvoria cestujúci v autobusoch, vlakoch a autách.
Percento cyklistov je tak vysoké najmä preto, že sa cítia bezpečne. Majú tam až 390km bezpečne oddelených cyklotrás, ktorými sa dostanete úplne všade. Ale nebolo tomu tak vždy, aj oni jedného dňa zmenili spôsob života. Snáď netreba pripomínať aj zdravotné benefity a množstvo ušetrených emisií. Takto vyzerá sieť cyklotrás v Kodani.
Sú Dáni či ľudia z iných „bicyklových kráľovstiev“ lepší ako Slováci? Majú iné nohy? Dáni majú v prvom rade omnoho horšie počasie ako my na pomerne v slnečnom Slovensku, no aj tak jazdia na bicykli. Raz vidieť je viac ako stokrát počuť, ideálne Kodaň navštíviť a vidieť, ako sa to dá. Auto je skvelá vec, keď má svoje opodstatnenie, ale keď sa v ňom človek stáva väzňom, asi niečo nie je správne.
StartItUp.sk
Nahlásiť chybu v článku