Veľká koralová bariéra prežíva posledné desaťročia ťažké časy. Znečisťovanie svetového oceánu a nárast teplôt spôsobujú, že krehký a mimoriadne vzácny ekosystém je ohrozený a oslabený. Aktuálne povolenie vydané austrálskou vládou preto mnohých ochranárov znepokojuje. Do oblasti bariéry chce totiž Austrália vypustiť 1 milión ton odpadu.
Len nedávno spôsobili prívalové dažde a následné záplavy v austrálskom štáte Queensland masívny prísun sedimentov do oblasti Veľkej koralovej bariéry. Podľa mnohých ochranárov prísun tohto materiálu spôsobil isté „zbelenie“ miestnych koralov. Išlo však o prirodzený jav, ktorému nešlo zabrániť. To, čo si pre Veľkú koralovú bariéru prichystala austrálska vláda však už prirodzené nie je.
Začať to má tento mesiac. V priebehu 10 rokov vypustí Austrália na pobreží Queenslandu v blízkosti Veľkej koralovej bariéry 1 milión ton odpadu. Ten bude tvoriť kal vytvorený pri prácach na rozširovaní a prehlbovaní prístavu v Hay Point. Hay Point je pritom jeden z najväčších prístavov sveta zameraných na nakladanie a export uhlia.
V roku 2015 síce austrálska vláda akékoľvek vypúšťanie kalov do oblasti Veľkej koralovej bariéry zakázala, aktuálne nariadenie však dáva výnimku projektom údržby. Rozširovanie prístavu v Hay Point má tak zelenú.
U protinožcov teda narazili na ideologický problém. Je zrejmé, že export uhlia z prístavu Hay Point je pre austrálsku ekonomiku mimoriadne dôležitý a rozšírenie prístavu povedie k ekonomickému rastu, novým pracovným príležitostiam a podobne. Na druhej strane predstavuje vybagrovaný kal z pobrežia prístavu potenciálne ekologické riziko.
Je totiž možné, že bude obsahovať aj stopy ťažkých kovov z priemyselného prístavu, ktoré by mohli krehký ekosystém, akými sú aj koralové útesy, veľmi negatívne ovplyvniť. Nejde však len o ťažké kovy. Ochranári argumentujú, že aj obyčajné sedimenty, ktoré koralové útesy pokryjú, spôsobia zhoršenie ich „zdravotného“ stavu.
Nahlásiť chybu v článku