Na začiatku to bol len experiment, ktorý neskôr prerástol do niečoho celkom iného. Mesto Auroville sa zrodilo presne 28. februára 1968, jeho zakladateľka (dnes jej nepovedia inak ako „matka“) sa volá Mira Alfassa a mesto bolo navrhnuté architektom Rogerom Angerom.
Jedná sa o projekt nadácie Sri Aurobinda a na jeho slávnostné otvorenie v tej dobe prišlo viac ako 124 delegátov z rôznych krajín sveta. Bolo to v roku 1968, kedy si občania vytvorili svoju vlastnú chartu, ktorá bola preložená do 16 jazykov a pravidlá a myšlienky aplikujú v každodennom živote, v politike, v technológiách, v ekológii a v rozvoji. Auroville na východnom pobreží Indie, na začiatku skeptici považovali za absolútnu utópiu, niečo, čo nemôže v 20. storočí vo svete fungovať. Ako sa nakoniec ukázalo, hlboko sa mýlili.
Charta mesta Auroville je uložená v urne uprostred mramorového pamätníka v tvare symbolického lotosu. Jedná sa o silné posolstvo a aj akýsi prístup a sľub mestu. V tomto meste sa kladie dôraz aj na náboženstvo, ale nie na jedno konkrétne. Vierovyznanie tu znamená slobodu voľby.
Hlavnou myšlienkou Miri bolo, že chce vytvoriť miesto, kde môžu ľudia spolu nažívať v mieri a harmónii, bez ohľadu na vierovyznanie, rasu, či národnosť. Mesto má rozlohu približne 20 km² a nachádza sa na neúrodnej pustatine, no napriek tomu prekvitá. Môžete tu nájsť štyri zóny. Obytnú, industriálnu, kultúrnu a medzinárodnú.
Okolo mesta sa nachádza pás zelene, ktorý slúži ako výskumné prostredie. Nachádzajú sa tu farmy a políčka, botanická záhrada, banka so semienkami liečivých rastlín a svoj domov tu našlo veľa komunít. Energiu mesto získava zo solárnej elektrárne a obyvatelia si varia na solárnych varičoch.
Najvyšším orgánom v meste je správna rada, ktorá je volená indickou vládou. Skladá sa zo 7 ľudí, pričom sa jedná o významných odborníkov v oblasti vzdelávania, životného prostredia, kultúry a sociálnych služieb. Druhým hlavným orgánom je Medzinárodný poradný zbor, ktorý sa skladá z piatich ľudí, ktorých taktiež vyberá vláda. Jedná sa o ľudí, ktorí preukázali ľudstvu cennú službu.
Na začiatku 70. rokov, a aj nasledujúcich 20 rokov, v tomto meste žilo len okolo 400 ľudí, aj keď bolo mesto uspôsobené až na počet 50-tisíc. Dnes tu žije približne 2500 obyvateľov pochádzajúcich zo 49 krajín sveta. Dve tretiny sú tvorené Indmi, no nájdete tu aj Francúzov či Nemcov.
V tomto meste nenájdete žiadne papierové peniaze ani mince. Každý občan má svoj centrálny účet, ku ktorému má vlastnú kartu. Od obyvateľov Auroville sa očakáva, že mesačne prispejú nejaký príspevok na celkovú spoločnosť mesta. Sú pravidelne vyzývaní k pomoci komunite, či už ide o finančný príspevok, pomoc pri práci, alebo len malú láskavosť. Denný poplatok občanov tvorí súčasť rozpočtu celého mesta. Obyvatelia si môžu aj požičať a komunita im poskytne toľko, aby to pokrylo bežné mesačné výdavky na život. Ekonomika sa v tomto meste neustále vyvíja a obyvatelia sa snažia neustále napĺňať ciele charty.
Obyvatelia sa živia výrobou dekoračných predmetov alebo vonných sviečok či tyčiniek, pracujú v službách, prípadne v bežných obchodoch s potravinami, v papiernictve či inde. Mesto tiež žije z darov a pomoci rôznych organizácií. Obyvatelia sa ďalej venujú poľnohospodárstvu, zalesňovaniu, ekológii, technológiám, kultúre, územnému plánovaniu, vzdelávaniu a podobne.
Auroville tento rok oslávilo už svoje 50. narodeniny. Pri príležitosti osláv tohto okrúhleho výročia navštívil mesto i prezident Indie Ram Nath Kovind, ktorý Auroville nazval „jedinečným symbolom ľudskej jednoty“. Ak by ste náhodou niekedy zavítali na východné pobrežie Indie, potom by ste si toto unikátne miesto rozhodne nemali nechať ujsť.
auroville.org
Nahlásiť chybu v článku