Pôvod Stonehenge, veľkej kamennej „stavby“, ktorá sa nachádza v blízkosti anglického mesta Salisbury, nedá spávať archeológom už viac ako 100 rokov.

V roku 1923 prišiel geológ Herbert Henry Thomas s názorom, že masívne kamene pochádzajú z oblasti Mynydd Preseli, ktorá sa nachádza na pobreží južného Walesu. Pri tomto názore je však aj jeden háčik a to ten, že si nikto nevie vysvetliť, ako by pár staviteľov tohto masívu dokázalo preniesť veľké a ťažké kamene z južného pobrežia Walesu do Salisbury. Veľa ľudí však stavalo na teórií Thomasa a usúdili, že kamene boli prepravené cez more z oblasti Mynydd Preseli a cez pobrežie Welsh až kým sa nedostali na miesto, kde sa teraz nachádzajú.

Nový výskum, ktorý bol publikovaný v časopise Antiquity však tvrdí, že to nie je pravda. Archeológovia z univerzity Leicester tvrdia, že vplyvná práca Herberta Henryho Thomasa bola založená na zlých dôkazoch.

Stonehenge bol postavený tajnou skupinou ľudí v niekoľkých etapách počas niekoľkých storočí. Prvé základy boli postavené niekedy okolo roku 3000 pred našim letopočtom. Na tejto stavbe sú použité dva typy kameňov. Menšie kamene a väčšie pieskovcové balvany. Radiokarbónové datovanie naznačuje, že prvé kamene boli položené medzi rokmi 2400 a 2200 pred našim letopočtom.

Tieto všetky informácie pochádzajú z kameňov, ale nový výskum spochybňuje Thomasovu teóriu geografického pôvodu balvanov a to, ako skončili v južnom Anglicku.

Nová štúdia tvrdí, že veľká časť dôkazov, na ktorých Thomas staval svoju teóriu, boli chybné a obmedzené. Thomas tvrdil, že kamene sú pôvodom z oblasti Mynydd Preseli, no súčasný výskum zistil, že kamene by mali pochádzať z oblasti Craig-Rhos-y-felin a Carn Goedog.

„Nové analytické techniky nás podnietili k opätovnému preskúmaniu práce Thomasa. Pri výskumoch sme použili aj jeho archívne štúdie a zistili sme, že kľúčová lokalita Mynydd Preseli, o ktorej sa predpokladalo, že je zdrojom kameňov pre Stonehenge, nie je správna,“ povedali autori štúdie.

Pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa kamene dokázali prepraviť cez 160 kilometrovú vzdialenosť je stále otázka, ktorá nenechá archeológov spať. Niekoľko výskumníkov naznačilo, že by mohli byť premiestnené do Salisbury pohybom ľadovcov, no väčšina archeológov tvrdí, že kamene boli prepravené človekom. S najväčšou pravdepodobnosťou sa ale prepravili pomocou lodnej dopravy.

Pozri aj: Slovenský Stonehenge či jaskyňa ukrytá v Tatrách. 10 najzáhadnejších miest Slovenska, ktoré sú dodnes zahalené množstvom legiend a tajomných príbehov

iflscience.com