Mnohí z vás zrejme ešte nie, hovorí sa však, že práve Antonínsky mor prispel k zániku slávnej Rímskej ríše. O život pripravil milióny ľudí, no podobne ako pri mnohých iných ochoreniach, do dnešného dňa sa nepodarilo zistiť, čo ho zapríčinilo.

Antonínsky mor ničil v dvoch vlnách

Antonínsky mor, ktorému sa hovorí aj Galenov mor, vypukol okolo roku 165, teda v časoch, keď bola Rímska ríša ešte stále na vrchole svojich síl. Hovorí sa však, že práve toto ochorenie prispelo k tomu, že sa pád Rímskej ríše urýchlil. V čase, keď epidémia Antonínskeho moru vrcholila, zomrelo denne aj 3 000 ľudí. Niektoré zdroje však uvádzajú až 5 000 obetí denne. Nikto nevie, ako sa ochorenie začalo šíriť a najviac zápiskov sa uchovalo vďaka lekárovi Galenovi, ktorý priebeh morovej epidémie podrobne opisoval.

Antonínsky mor sa Rímskou ríšou prevalil v dvoch vlnách, pričom prvá skončila okolo roku 180 a druhá brala životy medzi rokmi 251 až 266. Ako záhadne sa ochorenie objavilo, tak sa neskôr aj samo od seba stratilo, vedci však odhadujú, že prvýkrát sa Galenov mor objavil v Číne. Rímski vojaci ho následne zavliekli do ďalších krajín. Samozrejme, morová epidémia je opradená mnohými legendami. Jedna z nich napríklad tvrdí, že za utrpenie Rimanov je zodpovedný generál Lucius Verus, ktorý počas obliehania Seleucie (dnešného Iraku) otvoril záhadnú hrobku a nechtiac tak ochorenie vypustil do sveta. Iní zas trvali na tom, že choroba bola božím trestom.

Mor sa prejavoval horúčkou, ale aj vredmi

Mor sa u nakazených prejavoval sériou nesmierne nepríjemných príznakov. Chorí mali opuchnuté a boľavé hrdlo, kašľali, trápil ich neutíšiteľný smäd, nevoľnosť, hnačka, zvracanie a vysoká horúčka. Galenos sa nazdával, že okrem spomenutých príznakov chorí trpeli aj vnútorným krvácaním. Navyše, celé telo pacienta bolo pokryté vredmi a z jeho úst sa šíril neznesiteľný zápach.

Choroba trvala zvyčajne dva týždne, po ktorých mnoho ľudí zomrelo, no tí, ktorí prežili, si voči ochoreniu vybudovali trvalú imunitu a viac sa už nenakazili. Odhaduje sa, že mortalita sa pohybovala okolo 25 percent. Na základe Galenových podrobných popisov sa mnoho odborníkov nazdáva, že išlo zrejme o kiahne, neexistuje však spôsob, ako toto tvrdenie dokázať alebo vyvrátiť. Isté však je, že na následky ochorenia zomreli milióny obyvateľov Rímskej ríše. Tá totiž bola na šírenie infekčného ochorenia priam ideálnym miestom. V preplnených mestách sa to hemžilo obchodníkmi z rôznych kútov sveta, ale aj domácimi obyvateľmi, pričom na dodržiavanie hygienických zásad sa príliš nedbalo.

Odhady týkajúce sa počtu obetí sa rôznia, vedci si však myslia, že za množstvo chorých a mŕtvych môže najmä fakt, že Rímska ríša sa s podobným ochorením predtým nestretla, nebola preto vybavená potrebnými poznatkami, ani dostatočnou imunitou. Medzi nakazenými bolo aj množstvo vojakov. Pred vypuknutím epidémie bolo vojsko Rímskej ríše pripravené na všetko, malo totiž až 150 000 dobre vycvičených členov. Choroba si však vyžiadala priveľa obetí aj z radov vojakov a Rímska ríša tak ostala oslabená a vydaná napospas nepriateľom čakajúcim na vhodnú príležitosť.

Rady vojakov boli výrazne oslabené

Do vojska bol povolaný každý, kto mal ruky a nohy a vládal bojovať, dokonca aj otroci, gladiátori či trestanci, ani to však na ochranu Rímskej ríše nestačilo. Oslabené a netrénované vojsko hralo do karát nepriateľom, čo využili vo svoj prospech germánske kmene a po viac než 200 rokoch začali opäť útočiť. To spolu s ekonomickým úpadkom a ďalšími faktormi napokon prispelo k tomu, že Rímska ríša sa ocitla v troskách.

Každý hľadal vinníka a vhodným terčom sa v tom čase stali kresťania. Napríklad, Marcus Aurelius trval na tom, že sa nedostatočne modlili, neprinášali dostatočné obete a neprosili božstvo o to, aby ochránilo ľud pred viditeľným, ale aj neviditeľným nepriateľom. Práve kresťania však neraz boli jediní, ktorí boli ochotní vziať chorých pod vlastnú strechu a starať sa o nich, zatiaľ čo ich príbuzní či susedia ich nechali napospas chorobe.

Antonínsky mor však nebolo jediným ochorením, ktoré si vyžiadalo množstvo životov. Rímskou ríšou sa prehnali ešte ďalšie dve epidémie, z ktorých sa už napokon nedokázala pozviechať. Medzi rokmi 249 až 262 obyvateľov potrápil Cypriánsky mor a medzi rokmi 541 až 542 zas mnoho obyvateľov podľahlo Justiniánskemu moru.

Pozri aj:

Umenie v karanténe: Takto by vyzerali slávne obrazy, ak by vznikli počas pandémie koronavírusu

Wikipedia, All That Is Interesting, Ancient