Už samotná predstava uväznenia je hrozná, o to horšia je predstava doživotného trestu, či dokonca trestu smrti. Na Slovensku sa takýto trest nevykonáva, v mnohých krajinách sa však stále praktizuje. Navyše, odsúdenec sa trestu nedočká hneď, na svoju smrť čakajú väzni neraz aj celé roky.
Deň, ktorý sa zmenil na peklo
Príkladom je muž menom Anthony Ray Hinton, ktorý strávil v cele čakajúc na svoj rozsudok celých 29 rokov. Bol horúci júlový deň v roku 1985, keď Anthony práve kosil trávnik pred domom svojej matky. Znenazdajky sa pred ním objavili dvaja strážcovia zákona a na zápästia mu založili putá. Opýtali sa ho, či vlastní zbraň, no Anthony žiadnu zbraň nemal, jeho matka však áno. Hinton ani len netušil, za čo ho zatýkajú a až na naliehanie mu policajt povedal, že bol obvinený z lúpežného prepadnutia.
Neoprávnené obvinenia
Anthony sa bránil, ako len mohol, policajtov presviedčal, že majú toho nesprávneho muža. Tých to však ani najmenej nezaujímalo, mali pred sebou obvineného muža a mienili ho potrestať. Hinton mal alibi, v čase, keď sa prepadnutie odohralo, bol v práci, čo mu dosvedčil jeho nadriadený, policajti sa však rozhodli, že mu na účet pripíšu dve vraždy prvého stupňa, ktoré sa odohrali počas iného prepadnutia. Policajti nemali v rukách žiadne dôkazy ani očitých svedkov, Anthony bol obvinený na základe toho, že muž, ktorý bol počas jedného z prepadnutí postrelený, ho vybral z radu náhodných fotografií a zbraň jeho matky bola podobná ako tá, z ktorej vystrelil vrah na svoje obete.
Odsúdený na trest smrti
Nikto mu neveril, dokonca aj právnik, ktorému opakoval, že je nevinný, ho odbil slovami, že to tvrdia všetci zločinci. Anthony dokonca podstúpil aj test na detektore lži, ktorý jeho nevinu potvrdil, napriek tomu bol 17. decembra v roku 1986 Anthony odsúdený na trest smrti. Cela, v ktorej sa Anthony ocitol, pripomínala skôr králičiu noru a musel v nej stráviť 24 hodín denne. Deň začínal o 2:45 uprostred noci, o 10:00 dostávali väzni obed, o 14:00 poobede dostali večeru a viac sa o nich nikto nezaujímal.
Desiatky vrážd a samovrážd
Počas svojho pobytu v cele smrti sa Anthony udržal pri zmysloch len silou vôle, po celé tri roky nehovoril s jediným človekom, no videl 54 mužov, ktorí kráčali na popravu v ústrety svojim posledným minútam života. Bol svedkom toho, ako 22 mužov radšej spáchalo samovraždu, ako by mali ďalej vyčkávať bez akéhokoľvek ľudského kontaktu.
Svetielko nádeje
Anthony strávil v cele roky, bez akejkoľvek nádeje na slobodu, až kým sa neobjavil v jeho živote právnik, Bryan Stevenson a organizácia Equal Justice Initiative (EJI). Hinton ho videl v televízii, keď ho raz odvádzali späť do jeho cely a rozhodol sa, že mu zavolá. V roku 1995 sa tak po jeho boku ocitol prvý človek, ktorý veril v jeho nevinu a bol ochotný bojovať za neho. Nanešťastie, nešlo všetko podľa plánu.
Súdu sa prípadom zaoberať nechcelo
Aj keď balistické testy dokázali, že guľka, ktorá zabila dvoch ľudí nevystrelila zo zbrane Anthonyho matky, súd sa prípadom odmietol zaoberať, považoval ho za plytvanie časom a muž strávil v cele smrti ešte ďalších niekoľko rokov. Až 3. apríla v roku 2015 sa Anthony Ray Hinton dočkal zázraku a bol zbavený všetkých obvinení. Po takmer 30 rokoch bol Anthony slobodný. V tom čase však mal už 58 rokov, väčšinu života strávil v jednej cele a mal pocit, akoby sa ocitol na celkom neznámom mieste, nevediac, čo ďalej so životom.
Bojuje proti trestu smrti
Jeho matka už nežila, našťastie, mal dobrých priateľov, ktorí mu pomohli. Každú noc sa díva na hviezdy a keď prší, nikdy si neberie dáždnik, lebo vo väzení dážď nikdy cítiť nemohol. Okrem toho, svoj život na slobode zasvätil boju proti nespravodlivým súdnym procesom a proti trestom smrti. Nikto nevie, koľko nevinných ľudí prišlo o život na základe vykonštruovaných obvinení, neraz na základe rasových, či iných predsudkov.
eji, theguardian, wikipedia
Nahlásiť chybu v článku