Antarktída je kontinent ako žiadny iný. Nepatrí nikomu a je to krajina plná extrémov. Polroka tam v podstate svieti slnko, polroka je tam zase tma. Všade okolo je nekonečný ľad a sneh a okrem výskumníkov na výskumnej stanici sa tam v podstate nenachádza nikto. Niet divu, že sa predpoklad o tom, že takéto podmienky ovplyvnia mozog, potvrdili.
Vedci z Charité – Universitätsmedizin Berlin a Inštitútu Maxa Plancka študovali mozgy 8 členov expedície a jedného kuchára na výskumnej stanici Neumayer-Station III na Antarktíde. Tí tam strávili 14 mesiacov. Vedci predpokladali, že trávenie takej dlhej doby v pustine, izolovaní od vonkajších podnetov a stretávania sa s tými istými ľuďmi, musí v mozgu zanechať nejaké zmeny.
Preto ich ešte pred expedíciou podrobili rôznym testom, ktoré zahŕňali aj skeny mozgov. Výsledky štúdie následne uverejnili v New England Journal of Medicine.
Ako píše Daily Mail, zmeny, ktoré pozorovali v ich mozgoch, sú podobné tým, aké sú pozorované u astronautov. Trpeli poklesom mentálnych schopností a menšej aktivity v mozgu.
Keďže výskumníci žili monotónne, ich mozog nemal dostatočnú stimuláciu a začal ochabovať a dokonca sa zmenšovať. Mozog tak reagoval rovnako, ako naše svaly, ktoré, ak nepracujú, tak sa zmenšujú a stávajú slabšími.
Jedna oblasť ich mozgu – hipokampus – zodpovedný za ukladanie informácií a spracovanie podnetov z okolia, sa u nich zmenšil v priemere až o 7 percent. Výsledky skenovania mozgov následne potvrdili aj testy orientácie v priestore či zhoršenie učenia.
Nahlásiť chybu v článku