Na južnom póle sa hlboko v útrobách krajiny večného ľadu nachádza jeden z najpodivnejších teleskopov, ktoré človek vytvoril. Antarktída je totiž domovom observatória IceCube, ktorého úlohou je sledovať jediné špecifické častice. O neutrínach toho čo-to málo vieme, stále sú však obrovskou záhadou.
Neutrína sú elementárne častice s mimoriadne malou hmotnosťou (v pokojnom stave je takmer nulová, pozn.red.) bez akéhoľkovek elektrického náboja. Vedci v súčasnosti poznajú niekoľko rôznych zdrojov neutrín. Vznikajú napríklad pri výbuchu supernovy, či pri vzájomnom pôsobení kozmického žiarenia a atmosféry. Nedávno detekované signály a analýza údajov z observatória IceCube však podľa vedcov naznačujú, že je nutné začať zvažovať ďalšie vysvetlenia, ktoré môžu zahŕňať aj nové exotické fyzikálne myšlienky, informujú v tlačovej správe observatória.
Observatórium IceCube, ktoré sa nachádza na južnom póle má jedinú úlohu. S pomocou 5 160 optických senzorov pochovaných pod antarktickým ľadom hľadá signály, ktoré poukazujú na prítomnosť neutrín. Ako však informujú vedci, IceCube nie je jediným antarktickým experimentom na hľadanie neutrín. Je tu ešte ANITA – anténa, ktorá vďaka balónu letí nad Zemou a pátra po rádiových vlnách, ktoré vznikajú po náraze vysokoenergických neutrín o ľadovú pokrývku Antarktídy. A práve tieto dve zariadenia prinútili vedcov rozmýšľať nad posunutím hraníc fyziky.
Experiment ANITA totiž zachytil niekoľko signálov a všetky vykazovali znaky toho, že pochádzajú práve z vysokoenergických neutrín. Smer, z akého ale signály prichádzali, prekvapil aj samotných vedcov. Signály neprichádzali z vesmíru, ale smerom od Zeme a naznačovali, že vysokoenergické neutrína práve „prešli“ väčšinou našej planéty.
Pri neutrínach všeobecne to nie je nič neobvyklé. Neobvyklé je to však pre vysokoenergické častice. „Vo všeobecnosti sa hovorí, že neutrína sú akýsi „duchovia“. Môže za to pozoruhodná vlastnosť, vďaka ktorej dokážu tieto častice prejsť materiálom bez toho, aby sa rozpadli,“ vysvetľuje v tlačovej správe Alex Pizzuto, ktorý je jedným z hlavných autorov štúdie. Po zachytení signálov anténou ANITA sa tak vedci rozhodli pátrať po ich zdroji v databáze observatória IceCube.
Preskúmali osem rokov záznamov zozbieraných antarktickým observatóriom, no zdroj neutrín, ktoré prešli skrz planétu Zem nenašli. V konečnom dôsledku to znamená, že sa vedcom nepodarilo dopátrať k zdroju vysokoenergických neutrín zachytených anténou ANITA. „Myšlienku, že tieto udalosti pochádzajú z konkrétneho intenzívneho zdroja môžeme vylúčiť. Šanca, že ANITA signál zachytí, no IceCube nie, je veľmi nízka,“ vysvetľuje Anastasia Barbano z univerzity v Ženeve a spoluautorka štúdie.
Keď anténa ANITA zachytí signál pochádzajúci z neutrína, vedci majú tri možnosti interpretácie. Buď sa im podarí určiť zdroj, odkiaľ neutríno pochádza (čo sa v tomto prípade nepodarilo, pozn. red.), odhalia systémovú chybu alebo napádajú fyziku Štandardného modelu (súbor teoretických poznatkov o elementárnych časticiach).
„Ak sú sledované udalosti skutočné a nejde o chybu, mohli by poukazovať na fyziku za Štandardným modelom,“ sumarizuje výsledky štúdie Pizzuto. Autori však hovoria aj o tom, že na vyslovenie veľkých záverov budú potrebné ďalšie experimenty.
Nahlásiť chybu v článku