Na polyamoriu sa na Slovensku, ale aj v iných krajinách, ešte aj v súčasnosti nahliada cez prsty. Mnoho ľudí má o nej mylné predstavy. Nazdávajú sa, že to znamená len neobmedzené množstvo sexuálnych partnerov. Polyamoria však toho ponúka omnoho viac. Aneta nám v rozhovore vysvetlila, čo všetko polyamorický vzťah obnáša, s akými predsudkami sa stretáva a čo je v polyamorickom vzťahu to najdôležitejšie.
Väčšina z nás pozná len bežný, monogamný vzťah. Niektorým ľuďom však neprekáža deliť svoju pozornosť medzi viacerých partnerov. Ba práve naopak, vyhovuje im to a v takomto zväzku našli svoj kúsok šťastia. Podobne je na tom Aneta, ktorá je vo vzťahu s Janem, no zároveň aj s Terezkou. Každý z partnerov má okrem toho aj ďalšie vzťahy.
V rozhovore s Anetou sa dozviete:
- Aký je jej súčasný vzťahový status?
- Čo pre ňu polyamoria znamená a kedy ju prvýkrát objavila?
- Aký je rozdiel medzi polyamoriou a otvoreným vzťahom?
- Aké sú výhody a nevýhody polyamorického vzťahu?
- Môže fungovať vzťah, v ktorom je jeden z partnerov monogamný a druhý preferuje polyamoriu?
- Ako vyzerá výchova dieťaťa v polyamorickom vzťahu?
Skúste sa nám v skratke predstaviť. Čomu sa venujete, aký je váš súčasný vzťahový status?
Volám sa Aneta, venujem sa hudbe, zaujímam sa o ľudskú psychiku, sebariadené vzdelávanie, motiváciu, emócie, komunikáciu…
Momentálne mám dva vzťahy, s Terezou a Janem, oni majú ešte ďalšie vzťahy- sú manželia a Tereza má priateľa. Toto zoskupenie sa volá polyamoria a znamená to žiť v niekoľkých romantických vzťahoch za dobrovoľného, informovaného, nadšeného súhlasu všetkých zúčastnených.
Čo znamená polyamoria pre vás? Ako ste sa k nej dostali, kedy ste zistili, že toto je niečo, čo vám vyhovuje?
Pre mňa je polyamoria možnosť.
Bola som vychovávaná tradične monogamne, o polyamorii som nikdy nepočula, až som sa raz zamilovala do dievčaťa, ktoré odmietalo akékoľvek partnerské vzťahy. Takto spätne by som to pomenovala asi ako otvorený alebo polyamorický vzťah, ale nie som si istá, pretože sme tomu nehovorili vzťah vôbec. Fungovalo to tak, že sme si boli veľmi blízke (a stále sme), trávili sme spolu veľa času, robili sme veci, ktoré robia ľudia, keď sú spolu v bežnom vzťahu, ale boli sme otvorené možnosti, že sa budeme napríklad bozkávať s niekým iným alebo že si dokonca nájdeme vzťah. Čo sa nakoniec na oboch stranách stalo, ako bozkávanie, tak i vzťah- bola som vtedy prekvapená, že mi vôbec nevadí, že nie som jej jediná, naopak, mala som radosť spolu s ňou! Neskôr som zistila, že existujú ľudia, ktorí žijú vo viacerých vzťahoch a vyhovuje im to. Úplne som sa pre to nadchla. Polyamoria mi poskytuje jednu z možností, ako byť vo vzťahu a zároveň si udržať osobnú slobodu, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá.
Vzťahy, ktoré teraz mám, sú moje prvé vážne dlhodobé polyamorické vzťahy.
Aký je rozdiel medzi polyamorickým a otvoreným vzťahom?
Hneď na začiatku by som chcela zdôrazniť, že všetko, čo tu poviem, je môj pohľad, a že je možné, že ostatní to vnímajú inak.
Pre mňa je otvorený vzťah niečo, kde sú dvaja ľudia otvorení tomu, že ich partner má iných sexuálnych partnerov, zatiaľ čo polyamoria- poly- mnoho, amor- láska- pre mňa znamená viac lások, viac plnohodnotných romantických vzťahov. Ale určite sa oba pojmy niekedy prekrývajú, pretože sú veľmi široké.
Aké vnímate výhody a nevýhody polyamorického vzťahu? V čom je to náročné alebo naopak jednoduché pre vás? Stane sa niekedy, že zatúžite po monogamnom vzťahu?
Hlavnou výhodou, ale zároveň aj nevýhodou je podľa mňa obmedzená energia. Nevýhoda tkvie i v tom, že proste občas človek nemá už silu riešiť problémy všetkých okolo seba, aj keby chcel, výhoda v tom, že si vďaka tomu lepšie dokáže ustrážiť svoje hranice, aby nepomáhal partnerom na úkor seba. Výhoda je určite obrovské množstvo lásky, ktoré dostávam a vidím zo všetkých strán. Dokonca aj keď nie som súčasťou- napríklad vidím Terezku a jej priateľa ako sa objímajú, mám z toho obrovskú radosť- hovorí sa tomu komperzia, niečo ako opak žiarlivosti.
Že by som úplne túžila po jednom vzťahu, po monogamii, to nie, ale občas mám chuť všetky vzťahy skončiť a niekam utiecť, potom mi ale dôjde, že problém je vo mne (smiech), že vyplávajú na povrch nejaké moje staré neistoty a strachy, ktoré s týmito vzťahmi vôbec nesúvisia.
Je náročné nájsť si partnera/partnerov, ktorí sú taktiež polyamorickí? Existujú napríklad aplikácie alebo platformy špecificky určené pre polyamorikov?
Myslím si, že je to tak isto náročné alebo jednoduché, ako nájsť si akéhokoľvek partnera. Proste starí byť otvorený, zoznamovať sa s ľuďmi a hovoriť o tom, ako to mám…
Existuje skupina na Facebokou, kde je zoznamovacie vlákno, kam môže ktokoľvek zo skupiny napísať niečo o sebe.
Ako na to reaguje vaše okolie, rodina, priatelia? Stretli ste sa už niekedy s diskrimináciou kvôli tomu, že ste v polyamorickom vzťahu? Resp. stretávate sa s nejakými obmedzeniami (zachytila som napríklad problém pri vyplnení sčítania obyvateľstva, ktorý sa týkal okrem iných aj párov rovnakého pohlavia).
Rodina sa to snaží tolerovať, ale radšej by boli, keby som bola normálna- priateľ/manžel, do budúcna deti…
Mám úplne skvelých priateľov a kamarátov, nestretla som sa so žiadnymi negatívnymi reakciami, len so zvedavými otázkami.
Do budúcna si myslím, že sa s nejakými obmedzeniami a diskrimináciou stretávať budeme, ale zatiaľ som na nič nenarazila.
Čo sa stane, ak má napríklad manželský pár ďalšieho partnera a jeden sa chce rozísť, no druhý nie? Môže fungovať vzťah, v ktorom je jeden z partnerov monogamný a druhý preferuje polyamoriu? Existuje žiarlivosť aj v polyamorickom vzťahu? Ak áno, ako je možné ju vyriešiť?
Všetko záleží na dohode a dohovore konkrétnych ľudí.
Existujú poly-mono vzťahy, ale podľa mňa je to ešte náročnejšie na neustálu komunikáciu a uisťovanie sa, že sú všetci spokojní.
Žiarlivosť je prirodzená ľudská emócia, ktorá prichádza spolu s ďalšími, ktoré sú pod ňou schované. Našou úlohou je zistiť, čo sa tam skrýva a riešiť to- môže to byť napríklad strach z opustenia spôsobený nejakou zmenou…Alebo z tých povrchnejších (ale nie menej dôležitých) napríklad obava, že som stučnela a moja metamour (partner/ka mojej/môjho partnera/ky) je teraz atraktívnejšia/í.
Je nejaký maximálny počet partnerov, existujú v polyamorických vzťahoch nejaké nepísané pravidlá?
Počet partnerov je obmedzený kapacitou, túžbou a ochotou konkrétneho človeka starať sa o svoje vzťahy.
V angličtine existuje pre dosiahnutie maximálneho počtu partnerov pojem poly- saturated- doslova polyamoricky nasýtený.
Existujú nepísané pravidlá a dokonca môžu byť aj písané! Každý pár/polykula (skupina ľudí prepojených partnerským vzťahom) si určuje na mieru tie svoje tak, aby sa v nich cítili dobre, spokojne, bezpečne. Dôležitá je aj ich aktualizácia.
Možno niekoho prekvapí, že i v polyamorickom vzťahu existuje nevera. Keď sa napríklad dohodneme, že nebudeme mať sex s nikým novým bez predchádzajúcej spoločnej dohody a niekto by to aj tak urobil, bola by to nevera a zásadné narušenie dôvery.
Čo je v polyamorickom vzťahu to najdôležitejšie? Aké vlastnosti by mal mať človek, ktorý chce dlhodobo udržiavať polyamorické vzťahy?
Myslím, že na túto otázku by každý odpovedal trošku inak. Otvorenosť, komunikácia, dôvera, úprimnosť. Pre udržateľný vzťah je dôležité poznať svoje hranice, vedieť, čo chcem a čo nie, vedieť o tom komunikovať, vnímať a dodržiavať hranice ostatných.
Ako vyzerá výchova dieťaťa v polyamorickom vzťahu? Podieľa sa na nej každý z partnerov rovnako?
Ako všade, záleží na konkrétnej dohode. Na Instagrame i v reálnom živote poznám pár polyamorických rodín. Dokonca som si písala s dvoma dievčatami, ktoré majú polyamorických rodičov.
Existuje v polyamorii akási hierarchia vzťahov? Je niektorý zo vzťahov pre vás dôležitejší ako iný?
Polyamoria je široký pojem, napríklad vzťahová anarchia, ktorá pod ňu tiež spadá, znamená úplne vymazanie všetkých hierarchií. Myslím si, že je to niečo, k čomu my konkrétne smerujeme, zároveň ale nemôžeme porovnávať manželstvo, ktoré vzniklo zo vzťahu trvajúceho 8 rokov a vzťah, ktorý trvá necelý rok. Každý (môj) vzťah sa vyvíja inou rýchlosťou a iným smerom, nepovedala by som, že je nejaký dôležitejší, ale každý je iný.
Inak niektorí ľudia majú primárny vzťah, ten hlavný a potom sekundárne, vedľajšie- kedy napríklad primárny môže mať právo veta, môže ukončiť vzťah svojho partnera s iným partnerom- príde mi to nerešpektujúce a nemorálne voči sekundárnym partnerom a mňa by to na ich mieste naozaj hlboko ranilo.
Ako je to s polyamoriou a náboženstvom? Môže byť v polyamorickom vzťahu aj veriaci človek?
Osobne som sa s tým ešte nestretla, alebo to skôr o tých ľuďoch neviem, ale určite áno!
S akými predsudkami sa stretávate najčastejšie? Čo by mali podľa vás ľudia o polyamorii vedieť?
Z tých radikálnejších: že je to moderné slovo pre neveru. Úpadok tradičnej rodiny, smilstvo…Že sme psychicky nevyrovnaní, máme veľa tráum, mindrákov…Že sme egoisti, čo si na každom vezmú len to, čo im vyhovuje. Že sa bojíme záväzkov.
Myslím si, že ľudia by mali vedieť, že polyamoria je, naopak, o veľkej práci na všetkých vzťahoch, o obrovskej láske, spolupatričnosti, ale aj o slobode. Naopak, vyžaduje si to riešiť svoje traumičky, ktoré všetci máme, či chceme alebo nie, byť v kontakte so svojimi potrebami, vedieť hovoriť o tom, čo chceme my i ostatní…Myslím si, že medziľudské vzťahy sú vo všeobecnosti jedna z najnáročnejších vecí na svete.
Nahlásiť chybu v článku