Letná sezóna je v plnom prúde a pribúda prípadov, kedy ľudia na dovolenkách, ale aj mimo nich, podcenia svoje sily alebo nečakane dôjde k úrazu. Inštruktorky prvej pomoci, Mgr. Andrey Stískalovej sme sa pýtali, ako sa správať v rôznych situáciách, keď sa niekto ocitne v núdzi.

Ako sa z vás stala inštruktorka prvej pomoci? Na vašom webe som sa dočítala, že ste predtým boli zdravotná sestra. Kedy nastal ten zlom, kedy ste si povedali, že toto je to, čomu sa chcete venovať?

Ja som ľuďom pomáhala celý život. Kedysi som pracovala na ARE v Motole v Prahe a raz sa mi stala veľmi nepríjemná situácia v metre, kedy som musela pomáhať zachraňovať pána. Spadol na zem a nereagoval. Museli sme ho resuscitovať a vtedy som si uvedomila, že aj keď som sestra z ARA, nemám po ruke lekára, inú sestru-kolegyňu, lieky či intubáciu, mám len vlastné ruky a vedomosti.

Vtedy som si pripustila, že mimo nemocnice som taký istý laik ako všetci ostatní. To bol prvý moment, kedy som si ozaj uvedomila, že prvú pomoc by malo asi ovládať viac ľudí. V tej situácii totiž nastal stres, panika a sama som mala roztrasené ruky, lebo som nevedela, čo presne mám robiť a ako mám postupovať. Je iné, keď je človek v nemocnici a má všetko po ruke a môže požiadať o pomoc. Ale v momente, keď je na to človek sám a musí rýchlo reagovať, vtedy je to obrovský stres. A bol to stres aj pre mňa a to som zdravotná sestra.

Ovládajú podľa vás Slováci dostatočne základy prvej pomoci? Sú kurzy, ktoré poskytuje autoškola, dostatočné?

Tým, že trávim veľa času s ľuďmi a veľa sa s nimi rozprávam, prichádzam na to, že na kurzoch ich viem naučiť veľmi veľa vecí, o ktorých ani nevedia, že ich nevedia. Zistila som, že ľudia prvú pomoc veľmi podceňujú. Často mi povedia, že veď zavolám záchranku. Vždy sa potom pýtam, či si ten človek uvedomuje, ako dlho môže trvať, kým vás záchranka nájde a dorazí k vám.

Pýtam sa, či sú si istí, že do tých piatich minút, kedy bez kyslíka začnú odumierať mozgové bunky, tam tá záchranka naozaj bude. Snažím sa ľudí naučiť, že my sme tí prví, ktorí by mali reagovať, ak uvidíme na ulici niekoho ležať, ja musím ako prvá niečo urobiť, nie záchranári. Tí len dokončia to, čo som urobila v rámci prvej pomoci ja. Bohužiaľ, ľudia často nevedia, čo majú urobiť a ako poskytnúť prvú pomoc.

To, či je kurz prvej pomoci v autoškole dostatočný, záleží od každej firmy individuálne. Záleží od školiteľa a od toho, aký rozsah kurzu poskytne. Sú autoškoly, ktoré urobia 8-hodinový kurz, kde vás všetko naučia. Niektoré majú len online kurz alebo krátku prednášku a ani si žiaci nevyskúšajú, čo majú robiť. Nedá sa to globalizovať.

Ak by som chcela absolvovať kurz u vás, za aký čas sa človek naučí poskytovať prvú pomoc? Musím kurz časom opakovať?

Mám pestrú ponuku, môžete u mňa absolvovať 8-hodinový certifikovaný kurz s praktickou skúškou na špeciálnej figuríne. Ponúkam ale aj kratšie školenie, ktoré využívajú firmy. Napríklad, ak firma pracuje s chemikáliami, šijem zamestnancom kurz na mieru a prispôsobujem ho tak, aby im poskytol čo najviac dôležitých informácií.

Klienti často využívajú aj individuálne školenia, tie sa dajú absolvovať aj online. Človek musí mať pripravené to, čo mu poviem a následne naučím človeka, čo treba, aj resuscitáciu. Školím však aj celé rodiny. Následne rodičia môžu viesť svoje deti k tomu, aby vedeli, ako reagovať v krízových situáciách, napríklad, že majú utekať volať na pomoc susedov. Ak je to v dosahu Bratislavy, chodievam aj ku klientom domov. Mám dokonca aj klientov zo zahraničia.

Poskytujem aj kurzy, v rámci ktorých si človek pozrie to, čo ho zaujíma a má k tomu prístup už nastálo. Tieto materiály vždy aktualizujem, aby spĺňali najaktuálnejšie usmernenia týkajúce sa prvej pomoci. Ak chce, človek môže kurz absolvovať hoc aj každý rok. Vždy sa môžete naučiť niečo iné. Ak ku mne chodia klienti opakovane, vždy sa pozriem, čo sme sa učili predtým a venujeme sa niečomu novému. Životné situácie sa vždy menia a na základe toho sa menia aj veci, ktoré sa človek v rámci prvej pomoci potrebuje naučiť.

Ako prekonať strach z toho, že ranenému ublížim a radšej to nechám na niekoho iného?

Netreba sa báť a brať to tak, že mám zodpovednosť a musím niečo urobiť, ale neviem ako. Predstavte si, že chcete pomôcť svojej rodine. Je dobré premýšľať vopred a byť pripravený. Viete napríklad, že mamka má vysoký tlak, ocko má diabetes, tak by bolo dobré vedieť, čo mám urobiť, keby sa im niečo stalo. Je lepšie byť pripravený, ako neskôr prekvapený. Neraz ľudia kričia do telefónu operátorovi na linke, nech už tú záchranku pošlú, a prečo to tak dlho trvá.

Často máme strach zo zodpovednosti a obávame sa toho, čo ak ublížime ešte viac, alebo čo ak urobíme niečo zle. Na Slovensku a v Česku nás ale chráni zákon a nebudú vás za pomoc naháňať právnici. Okrem toho, to najmenej, čo môžeme urobiť, je aspoň opýtať sa, či je človek v poriadku a či nepotrebuje pomoc. Človek môže pomoc odmietnuť, no je dobré ostať chvíľu nablízku a uistiť sa, či naozaj netreba pomôcť.

Môžeme osobe pomôcť prejsť do tieňa, ponúknuť, že pomoc privoláme. Ide aj o to prekonať pocit, že veď niekto iný niečo spraví. Moja otázka znie: čo keby to bola vaša sestra a prišlo by jej vonku zle a nikto by jej nepomohol? Myslite na to, že to môže byť niekto, kto má doma dve deti, vybehol do obchodu, no cestou mu prišlo zle.

Ľudia majú často predsudky, pomyslia si: „veď je opitý“. A naozaj, dotyčný môže byť opitý. Tiež som raz zachraňovala pána na stanici, ktorý bol veľmi opitý. No a? Každý má svoj život a nesie si so sebou svoje nešťastie, ale to neznamená, že si zaslúži menej starostlivosti ako niekto, kto opitý nie je. Môže to byť pán, ktorému manželka práve oznámila, že sa s ním rozvádza, tak sa šiel opiť a teraz leží niekde pod lavičkou. Nemusí to byť chronický alkoholik, nikdy neviete. Treba sa na to pozerať aj z druhej stránky, nielen: „je opitý, tak ho nechám tam“.

V akých situáciách viem kurz prvej pomoci využiť? Sú situácie, kedy je lepšie zavolať záchranku a raneného sa nedotýkať, alebo sa vždy dá pomôcť? Naozaj mi nič nehrozí, ak napríklad pri resuscitácii nechtiac zlomím človeku rebro?

Ak potrebujete človeka resuscitovať, je už vlastne mŕtvy a viac mŕtvy už nebude, bude však viac živý — vďaka vám. Je v hlbokom bezvedomí a nedýcha pravidelne. A či niekomu zlomím rebro? Nuž buď budem stláčať hrudník poriadne a zvládnem to do tej doby, než príde záchranka a ten človek prežije a bude o týždeň dlhšie v nemocnici, lebo má zlomené rebro, alebo radšej hrudník stláčať nebudem, lebo čo ak mu zlomím rebro a prepichnem pľúca, a nechám ho tak. Potom ale človek umrie.

Je dôležité uvedomiť si, že pri resuscitácii k tomu jednoducho dochádza. Je potrebné vynaložiť veľkú silu, aby ste stlačili svaly, rebrá, pľúca a srdce.

Čo sa situácií týka, tým, že zavoláte záchranku, neposkytnete prvú pomoc, treba konať. To najdôležitejšie pri poskytovaní prvej pomoci je to, aby bol ten, kto ju poskytuje, v bezpečí. Napríklad pri autohavárii určite nie je bezpečné vybiehať na cestu. Ak ste svedkom havárie, uistite sa, že máte vestu, umiestnený výstražný trojuholník, telefón a lekárničku v ruke.

Veľmi dôležité je dať si na ruky rukavice z lekárničky. Nepoznáme toho človeka, nevieme, čo má v krvi a sami môžeme ochorieť. Jednoducho, vlastná bezpečnosť je vždy na prvom mieste.

Čo by som mala urobiť a aké vzdelanie potrebujem, ak chcem byť inštruktorkou prvej pomoci? Potrebujem mať vzdelanie v medicíne?

Najdôležitejšie je zdravotnícke vzdelanie, no nemusí to byť medicína. A dôležitá je prax, ja mám 20 rokov praxe a veľa z toho, čo sa človek naučí praxou, sa nenaučí v škole. Je nutné venovať sa tej téme, chodiť na rôzne semináre, vzdelávať sa, sledovať odborníkov v tejto téme. Je potrebné absolvovať aj inštruktorský kurz, tým to ale nekončí. Stále sa treba učiť, aj prvá pomoc sa totiž neustále mení tak, aby bola efektívnejšia, rýchlejšia a priateľskejšia pre laikov.

Človek musí mať aj materiálno-technické zabezpečenie a inštruktorský kurz musí byť uznaný ministerstvom zdravotníctva. Následne dostane človek povolenie školiť prvú pomoc.