Vízia štvordňového pracovného týždňa potešila mnohých Slovákov, ktorí by možnosť „pracovať menej“ privítali s otvorenou náručou. Pravdou však je, že väčšina bežných ľudí si túto predstavu idealizuje a v skutočnosti nerozumie, čo by to v praxi znamenalo. Varovný prst dvíhajú aj odborníci, a preto sme sa pre objasnenie problematiky rozhodli s otázkami osloviť analytika INESS-u Róberta Chovanculiaka.

Ten sa problematike štvordňového pracovného týždňa venoval už vo viacerých článkoch a varoval, že jeho interpretácia je u veľkej časti ľudí nesprávna. Akási predstava, že ľudia budú pracovať menej, zvládnu rovnaké množstvo práce a ešte aj za rovnaký plat, je len akousi rozprávkovou utópiou. Tento evergreen sa cyklicky v médiách objavuje na pravidelnej báze a naposledy sa o ňom vo väčšom začalo debatovať len nedávno, keď problematiku vytiahol premiér Robert Fico.

Ako sme vás v druhej polovici januára informovali, Slovensko by údajne mohlo v krátkom čase patriť ku krajinám, ktoré zavedú štvordňový pracovný týždeň. Na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose to povedal slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) s tým, že na začiatok by išlo iba o experiment. „Myslím si, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú 4-dňový pracovný týždeň ako experiment, samozrejme,“ vyjadril sa Fico.

Tému skracovania pracovného času otvorila vlani Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR. Jej predsedníčka Monika Uhlerová si myslí, že otázka už nestojí tak, či skracovať pracovný čas, ale objavuje sa otázka, ako k skráteniu pristúpiť a akú formu zvoliť. Za štvordňový pracovný týždeň tiež lobuje aj hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO), ktoré navrhuje od júla tohto roka na Slovensku zaviesť štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri päťdňovom pracovnom týždni.

Ak to typ a povaha pracovného miesta umožňuje, zamestnávateľ bude podľa návrhu musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni. Ak o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ bude povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac.

Myšlienka pracovať menej sa ľuďom páči

Interpretácia štvordňového pracovného týždňa je skutočne aj v rámci Slovenska rôznorodá, no poďme pekne poporiadku. Samotná myšlienka má korene v 21. storočí a jej zámer bol jasný: „Dôvodom bolo prirodzené tlačenie na zlepšovanie pracovných podmienok. Dôležité však je, či je zdrojom tohto zlepšovania boj zamestnávateľov o zamestnancov. Alebo boj politikov o voličské hlasy,“ hovorí pre interez analytik Róbert Chovanculiak.

Postupne sa začali v Európe objavovať aj výskumy, ktoré skrátenie pracovného času podporovali. „Benefity, ktoré sa prezentujú, nie sú žiadnym prekvapením. Je logické, že keď ľudia môžu menej pracovať, tak sa im to páči, rastie ich spokojnosť a rovnováha medzi pracovným a osobným životom. Problematický začne tento výskum byť, keď začne tvrdiť, že tieto benefity dokážu prekonať prepad produktivity práce spôsobeným poklesom odpracovaných hodín o 20 %,“ vysvetľuje Chovanculiak.

„Tuto je výskum už oveľa viac otázny a trpí vážnymi metodologickými  problémami. Pekne ich zhŕňa a pomenúva nová štúdia od Európskej komisie, ktorá našla nedostatky prakticky vo všetkých úrovniach výskumu. Od preukazovania kauzality, cez spoľahlivosť zbieraných dát až po transparentnosť reportovania výsledkov a výber vzoriek a kontrolných skupín,“ pokračuje analytik.

Niektoré firmy už tento model testujú

Známe sú už aj prípady, kedy niektoré európske štáty či konkrétne firmy model štvordňového pracovného týždňa začali testovať. „V Belgicku majú zamestnanci možnosť pracovať 4 dni, ale musia odpracovať počet hodín, ktoré predtým odpracovali v päťdňovom týždni. Teda je to len možnosť rozložiť si hodiny medzi menej dní. Na Islande prebehol experiment so skracovaním hodín o 1-3 hodiny a niektoré firmy v ňom pokračujú. Ale celkovo tam ľudia do týždňa pracujú viac, ako u nás na Slovensku,“ vyjadril sa pre interez Chovanculiak.

Možnosť „pracovať menej“ si už vyskúšali aj niektorí Slováci, podľa analytika sa to však neosvedčilo. „Možnosť presunúť si 5-dňový pracovný čas na 4 dni skúšali napríklad vo VÚB banke. Nakoniec od tejto možnosti upustili, lebo sa to neosvedčilo,“ skonštatoval Chovanculiak.

Kde je skrátený pracovný týždeň reálny?