V minulosti jej učarovalo hlavné mesto Španielska, v ktorom sa po takmer 10 rokoch cíti ako doma a pozná ho lepšie, ako niektorí domáci. Slovenka Alexandra žije a pracuje v Madride ako sprievodkyňa, a za roky tejto zaujímavej práce sa stretla už s hocičím.  

Na sociálnych sieťach máte vo svojom profile uvedené, že ste Madridčanka. Cítite sa už naozaj ako miestna? Ako dlho tam žijete?

Musím povedať, že sa tu cítim ako doma. Žijem tu 9 rokov a od začiatku som tu trávila čas prevažne len s domácimi Madridčanmi. A keďže som prispôsobivý človek, rýchlo som sa naladila na takú tú madridskú vlnu.

Prečo práve Madrid? Čo vás na hlavnom meste Španielska uchvátilo natoľko, že ste sa tam rozhodli presťahovať?

Do Madridu som sa presťahovala kvôli láske, čiže skôr ako Madrid ma uchvátil Madridčan, s ktorým sme dnes už aj zosobášení. (smiech) Určite však môžem povedať, že moje presťahovanie sa do Madridu nebolo nijak silené alebo nútené. Už keď som bola na jednej návšteve u terajšieho manžela, ktorá bola možno aj pred 13 rokmi, mesto mi veľmi učarovalo.

Cítila som z neho taký veľkomestský vibe a skvelú atmosféru, ktorá naznačovala, že sa tu toho veľa deje. Na druhej strane, zároveň som cítila veľmi príjemný a slnečný španielsky temperament. Takže rýchle tempo a zároveň taká pohoda.

Čím sa pre vás Madrid líši od iných miest v Španielsku, či vo svete?

Podľa mňa neexistujú ani 2 mestá v Španielsku, ktoré by boli rovnaké. Ich kolorit je v podstate tvorený ľuďmi, architektúrou či zvykmi, ktoré sú teda v každom kúte Španielska rozličné. Ak by som niečo na Madride mala špeciálne vyzdvihnúť, pre mňa je to mesto paradoxu. Na jednej strane je tu citeľná hlboká kresťanská história katolíckych Španielov, keďže na každom rohu tu máme kostolíky.

Silný vzťah k tradíciám je cítiť aj v baroch, vidíme ju na ľuďoch podľa ich oblečenia či spôsobu konverzácie. Naopak, mesto je otvorené pre každého jedného človeka vrátane LGBTQ+ komunity, čo v konečnom dôsledku tvorí ten paradox.

Pracujete ako sprievodkyňa po Madride. Čo vás priviedlo k tejto práci?

Ja som svoje profesionálne zameranie zmenila už rok a pol po tom, čo som sa presťahovala do Madridu. Ako pomerne mladá som začala pracovať vo veľkom korporáte, kde mal pre mňa tamojší šéf už „naplánovanú“ budúcnosť, o ktorej hovoril veľmi jasne. Ja som sa však po tom roku a pol cítila tak, že môj život sa „skončil“ a už to navždy bude takéto monotónne.

Mojej energickej povahe to však vôbec nevyhovovalo, tak som začala hľadať uplatnenie inde. So sprevádzaním som sa vlastne stretla tak, že som pracovala v menšej firme, ktorá organizovala zájazdy po Európe. Tam som mala viacero úloh a jednou z nich bolo aj to sprevádzanie. Veľmi sa mi to zapáčilo, zaujal ma kontakt s ľuďmi a odovzdávanie znalostí a skúseností. O dva roky som odišla a založila si vlastný projekt Madridčanka, kde som začala sprevádzať najmä Slovákov nielen po Madride.

Okrem Slovákov som sprevádzala aj ľudí z USA, Ománu, Indie, Bangladéša či Južnej Ameriky. Klienti zo Spojených štátov amerických sa začali vo väčšom množstve hlásiť v predcovidovom období, ale silný bol aj celý minulý rok. Je pre mňa pohodlnejšie sprevádzať Slovákov, keďže máme spoločný kultúrny základ. Podobne je to aj s ľuďmi z pobreží USA, ktorí sú zvyknutí na metropolitný život. Iné je to napríklad s niekým z Kentucky, s ktorými máme často veľmi rozdielne názory na viacero vecí na svete.

Percentuálne až 70 % času hovorím ja ako sprievodca, ale zvyšných 30 % je však voľná konverzácia, kde veľa hovoria aj klienti, a teda títo konkrétni niekedy prídu s takými svetonázormi, že sa nestačím čudovať.

Na aké miesta najradšej vodíte klientov? A kam naopak radšej nie?

Nejde skôr o to, že kam ľudí sprevádzam, ale skôr, že kedy ich tam beriem. (smiech) Sú totiž situácie, kedy sa mesto totálne zaplní a ani ten klient si neužije prehliadku Madridu tak, ako by mal. Človek si ťažko pri rozprávaní o histórii predstaví, že Madrid bol kedysi len malou 10-tisícovou dedinou, keď v ten moment stojí na malom priestranstve a okolo neho je cez 1 000 ľudí.

Ponúkate rôzne zážitkové akcie po celom Madride. Spomeniete si na najzvláštnejšiu požiadavku, s ktorou za vami prišiel nejaký klient?

Musím povedať, že veľa nejakých zvláštnych požiadaviek od klientov nedostávam. Alebo ja som príliš tolerantná, že nič sa mi nezdá nejakým spôsobom zvláštne. Ak si spomínam, tak najzvláštnejšou požiadavkou počas sprevádzania bola zároveň otázka, že kde si tu dajú rezeň. (smiech)

Je život v Madride finančne náročný? Koľko sa dá sprevádzaním približne zarobiť?