Od ruskej invázie na Ukrajinu prešiel už rok a uplynulých dvanásť mesiacov nám ukázalo niekoľko dôležitých vecí. Ukrajina čaká na dodávky zbraní od západu, pri Ruskej federácii sa zase špekuluje o tom, že ich môže vojensky podporiť Čína. V spoločnosti sa často ozýva aj otázka sankcií a ich účinkov na ekonomiku Putinovho režimu.

Ako to teda je a aké vojenské prognózy môžeme očakávať? O tom sme sa porozprávali s politológom, analytikom a univerzitným profesorom Alexandrom Dulebom. Ten sa venuje výskumu zahraničnej politiky Slovenska a vnútornej i zahraničnej politiky postsovietskych štátov. Medzi rokmi 2000-2019 pôsobil napríklad ako riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a na Slovensku patrí medzi najväčších odborníkov a najuznávanejších analytikov v problematike východnej Európy.

Máme za sebou rok od invázie na Ukrajinu, čo nám uplynulých dvanásť mesiacov ukázalo?

Čo sa týka Ruska, odpoveď na túto otázku má každý, kto konflikt aspoň trocha sleduje. Rusi neukázali nič, čo by nás malo presvedčiť, že to je druhá najschopnejšia armáda na svete. Už od začiatku Rusko hlboko podcenilo schopnosť Ukrajiny brániť sa. Celý ten scenár bol nešťastný, nepripravený a zle realizovaný.

Ukrajina zaznamenala niekoľko víťazstiev – pri Kyjeve, Charkove a Chersone. S výnimkou Charkova to boli víťazstvá dosiahnuté umom. Pri Charkove využili moment prekvapenia a podaril sa im husársky kúsok. Rusko dobýjalo tieto územia od začiatku vojny, aj za cenu veľkých strát. Ukrajinci sa zomkli a umne dokázali svoju krajinu ubrániť.

Ďalším odrazom je to, že Rusko počas vojny zatiaľ neukázalo nič špeciálne, ak nerátame ostreľovanie energetickej infraštruktúry, na ktoré si minuli 80% svojich vysokopresných rakiet. Jeden takýto útok sa odhadoval na 700 000 dolárov, no a obraz reality je taký, že posledný týždeň má Ukrajina elektrinu. Mohli by sme pokračovať aj ďalej, no v skratke tu vidíme jasný odraz vedenia vojny, predovšetkým z ruskej strany.

Na moju ďalšiu otázku ste mi v podstate odpovedali. Na začiatku konfliktu sa z Ruska hovorilo o takzvanej trojdňovej vojne. Tá trvá teraz 365 dní. Kde Rusi urobili chybu, prečo im nevyšla blesková invázia?

Rusi boli podľa všetkého presvedčení, že na východe Ukrajiny si podplatili väčšinu zložiek. Krátko po začiatku vojny Putin odvolal celé jedno oddelenie FSB, ktoré od roku 2014 malo pripraviť podmienky v tejto časti krajiny. Podľa informácií tam mali dávať približne 5 miliárd amerických dolárov určených na úplatky. Žiadny efekt sa však nedostavil.

Ďalej si vezmime Zelenského, ktorý mal podľa prieskumov pred začiatkom vojny preferencie, na základe ktorých by sotva prešiel do druhého kola. Dnes jeho podpora nejde pod 80%. Ukrajinci sa zjednotili, majú jasného lídra, ktorý je lídrom, aj keď bol podceňovaný. Rusi verili, že Ukrajina je skorumpovaná krajina, kde nič nefunguje, no Ukrajina funguje. Armáda funguje, štátna správa funguje, tajné služby fungujú. Faktorov tam teda bolo viac, Ukrajinci boli podcenení po každej stránke a tá vojna skrátka ukazuje realitu taká, aká je.

V akej fáze sa momentálne vojna nachádza? Ako to vyzerá z hľadiska okupácie? 

Vojna sa nachádza vo fáze, ktorej ja hovorím “okno príležitostí pre Rusko”, možno aj posledné. Ak si zosumarizujeme priebeh vojny minulý rok, tak do konca marca museli Rusi ustúpiť od Kyjeva, potom chvíľu ťahali pílku na Donbase, potom prišla úspešná ukrajinská operácia v Charkove a úspešná operácia v Chersone. Teraz od januára Rusi mierne postupujú, ale nie je to nič zásadné.

Ukrajina teraz čaká na zbrane, pretože bude musieť ísť do frontálneho útoku. To je to, čo doteraz museli robiť Rusi, ktorí sa zo svojich prehier tiež poučili. Ukrajina má teraz prisľúbených približne 400 tankov, dostanú viac ako 1 000 obrnených vozidiel pechoty a ďalšie delostrelecké systémy. Teraz je rad na Rusoch, podľa môjho odhadu do marca, ukázať, že vedia obsadiť Doneckú oblasť. To je asi posledný reálny cieľ, keďže obsadenie Kyjeva nie je reálne.

Rusi v septembri zmobilizovali približne 300 000 mužov, ktorých vybavili zbraňami. Údajne majú pripravených 1 800 tankov a viac ako 3 000 delostreleckých systémov. Ruský tlak rastie a postupujú pomaličky, po kilometroch, po línii, ale za cenu obrovských strát. Dôležité je podotknúť, že Rusom dochádza munícia. Situácia sa tak v počte munície a inej techniky začína vyrovnávať. S príchodom moderných tankov zo západu sa predpokladá, že na tom ukrajinské zložky budú technologicky oveľa lepšie, ako zastarané sovietske tanky, ktoré musia vytiahnuť Rusi.

Ďalšou oblasťou je letectvo, kde Rusi síce k hraniciam presťahovali okolo 400 lietadiel, ale veľmi ich nevyužívajú, pretože im ich Ukrajinci zostreľujú. Taktiež Ukrajincom pomáhajú dodané systémy protivzdušnej obrany, a tu je dôležité povedať, že Rusi skrátka nezískali prevahu vo vzduchu. A myslím si, že ju už ani nezískajú, pretože skrátka nie je ako.  

V poslednom období som dokonca počul také hlášky, že Rusi už nebombardujú Ukrajinu, lebo sú humánni. Ak by boli humánni, neútočia ani na energetický systém Ukrajiny s cieľom vymraziť obyvateľstvo. To ale samozrejme nie je pravdivý dôvod a odpoveď môžeme hľadať v tom, o čom som rozprával. 

V posledných dňoch prichádzajú rôzne správy o tom, že Rusko chystá tzv. jarnú ofenzívu. Nakoľko je to podľa vás reálne? Majú Rusi vôbec prostriedky a mužov, aby mohli vo vojne v tejto fáze podniknúť nejaký zásadný krok?

Samozrejme, môžem sa mýliť, ale môj odhad je taký, že do leta budeme vidieť vyvrcholenie vojenských aktivít. Rusi majú príležitosť práve teraz, kým Ukrajina nemá dodávky moderných zbraní a techniky, takže majú čas približne do konca marca, ale je to len môj odhad. 

Teraz je ich príležitosť zlomiť odpor na Donbase a obsadiť Doneckú oblasť. To je všetko, čo môžu dokázať. Samozrejme, vojna sa môže prikloniť na obe strany, nikto nie je prorokom. Myslím si ale, že do leta sa to vyvŕbi a vojenská aktivita utíchne. Či už podnikne prostredníctvom frontálnych útokov krok Ukrajina, alebo niečo vymyslia Rusi, bude to smerovať k tomu, že sa obe strany vojensky vyčerpajú. Zníži sa teda vojenská intenzita konfliktu.