Podľa vedeckých štúdií je vyhýbanie sa mäsu a mliečnym výrobkom jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Našim jedálničkom môžeme bojovať proti zmene klímy. Každá potravina vyprodukuje rozdielne množstvo CO2. Je rozdiel či si dáme hovädzí hamburger alebo kuracie krídelká?

Podľa štúdie University of Oxford výroba potravín zodpovedá za štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. No vplyv rôznych potravín na životné prostredie sa veľmi líši. Mäso a iné živočíšne výrobky sú zodpovedné za viac ako polovicu emisií skleníkových plynov súvisiacich s potravinami, napriek tomu, že poskytujú iba pätinu kalórií, ktoré jeme a pijeme.

Emisie skleníkových plynov z potravín predstavujú 26 % podiel na globálnych emisiách. Preto, ak sa snažíme vyriešiť klimatickú krízu znížením emisií uhlíka iba z automobilov, tovární alebo elektrární, naša snaha je už dopredu odsúdená na neúspech.

Ak chcete zistiť vplyv toho, čo jete alebo pijete na klímu, porovnajte si nasledujúce nami vybrané jedlá, ktorých produkciu CO2 sme vypočítala kalkulačka emisií skleníkových plynov.

• 1 kg jahňacieho mäsa vyprodukuje 39,2 kg CO2, čo sa rovná 91 km prejdených autom.
• 1 kg hovädzieho mäsa vyprodukuje 27 kg CO2, čo sa rovná 63 km prejdených autom.

• 1 kg syra vyprodukuje 13,5 kg CO2, čo sa rovná 31 km prejdených autom.
• 1 kg bravčového mäsa vyprodukuje 12,1 kg CO2, čo sa rovná 28 km prejdených autom.

• 1 kg morčacieho mäsa vyprodukuje 10,9 kg CO2, čo sa rovná 25 km prejdených autom.
• 1 kg kuracieho mäsa vyprodukuje 6,9 kg CO2, čo sa rovná 16 km prejdených autom.

Ak obmedzíme mäso, od hladu nezomrieme

Pokiaľ ide o náš jedálniček, mali by sme jesť menej mäsa, mlieka, syrov a masla. Dôležité je aj to, aby sme jedli viac sezónnych potravín pochádzajúcich z miestnych zdrojov. Samozrejme, mali by sme nakupovať lokálne potraviny, pretože pri ich preprave – cestnej, lodnej, leteckej – sa vyprodukujú ďalšie emisie CO2. Je rozdiel, či hovädzí steak prešiel na náš tanier tisícky kilometrov z Brazílie alebo zopár kilometrov z farmy na západnom Slovensku.

Rovnako významnú úlohu pri znižovaní zbytočných emisií CO2 je nevyhadzovať potraviny a nakupovanie potravín v takom množstve, ktoré sme schopní zjesť ešte predtým, ako sa pokazia.

V EÚ sa ročne vyhodí približne 89 miliónov ton potravín, čo je v prepočte na jedného obyvateľa 179 kilogramov. Podľa odhadov OSN sa len na Slovensku ročne vyhodí okolo 900-tisíc ton potravinového odpadu.

Neznamená to, že by sme mali úplne prestať jesť mäso. Hospodársky dobytok zohrával a stále zohráva nenahraditeľnú úlohu pri formovaní našej krajiny, kedy pastieri kultivovali  lesnú pôdu a pretvárali ju na pasienky či poľnohospodársku pôdu pre svoje stáda. Dobytok spásal biomasu (trávu) a živiny opäť vracal do pôdy.

Dnes mäso tvorí základ našej stravy, chov hospodárskych zvierat a produkcia mäsa sa za posledné desaťročia výrazne zvýšila. Stačilo by, ak by sme sa snažili obmedziť mäso na našom tanieri. Ak by sme vymenili pomer mäsitých a bezmäsitých jedál na našom tanieri, ako by vyzeral?

Ak si chcete vypočítať uhlíkovú stopu potravín, ktoré radi konzumujete, máte na výber hneď niekoľko. Môžete použiť napríklad kalkulačku emisií skleníkových plynov – Foodemission.

Pozri aj:

Keď je tovaru nadbytok: Zisťovali sme, kde končia potraviny zo slovenských reťazcov po dátume spotreby