Feminizmus nie je hanlivé slovo, nie je to nadávka, nie je to výraz, ktorým sa chcú ženy povyšovať nad mužmi. Je to presvedčenie, že ženy by v dnešnom svete mali mať rovnaké práva ako muži. Keď sa pozrieme do histórie, mnoho žien bojovalo za svoje práva a aj vďaka nim dnes môžeme voliť, študovať a pracovať na rovnakých pozíciách ako muži. Nie je to však samozrejmosť. V mnohých krajinách ženám chýbajú základné práva, ako je napríklad právo slobodne sa rozhodovať, voliť alebo právo na spravodlivý súdny proces.
Keďže feminizmus ako taký sa dnes začína v mnohých prípadoch démonizovať a ľudia tento termín radi používajú ako urážku, zaujímal nás názor šéfredaktorky portálu Feminist, Dany Vitálošovej, ktorá sa za feministku považuje. Aký je teda život feministky na Slovensku?
Čo je vlastne feminizmus a kto sú feministky?
Existuje taká veta: “Feminizmus je radikálna myšlienka, že ženy sú ľudské bytosti.” Hoci ide z časti o sarkazmus, má v sebe tento výrok mnoho pravdy – spoločnosť sa často k ženám správa ako k veciam, nie ako k ľuďom. Feministky sú ženy ako vy a ja.
View this post on Instagram
Mnohokrát v spoločnosti prevláda názor, že ide o zakomplexované ženy, ktoré sa potrebujú nejakým spôsobom povyšovať nad mužov.
Ako hovorí Ijeoma Oluo, za podobnými výrokmi leží skôr zrkadlenie strachov, ktoré feminizmus vzbudzuje v mužoch. Podľa tejto logiky v spomínanom výroku o komplexoch môžeme vidieť strach z toho, že si muži budú musieť priznať, že sa povyšujú nad ženy a že sú oni sami zakomplexovaní.
Ako tieto pojmy (feminizmus?) prezentovať tak, aby neostal nikto „urazený“?
Urazený môže byť iba niekto, koho urazíte: napríklad tým, že mu vynadáte, budete k nemu nezdvorilý a podobne. Feministky toto nerobia, feministky upozorňujú na nerovnosť a útlak. Je prirodzené, že sa to ľuďom, ktorí by mohli stratiť niektoré zo svojich nezaslúžených privilégií, nepáči. Ako povedala jedna múdra žena: feminizmus by ste mohli servírovať aj na obrázku so srdiečkami a medvedíkmi, a aj tak by ste sa stali objektom nenávisti.
Ako vnímate prirodzené rodové delenie v počiatkoch ľudskej spoločnosti? Nie je to ukážka toho, že ide o prirodzený jav, ktorý ľudský druh vlastne definuje?
O tom, ako boli podelené role v počiatkoch ľudskej spoločnosti existuje príliš málo dôkazov na to, aby som sa k tomu vyjadrovala. Každý, kto bude s istotou tvrdiť, že vie, ako muži a ženy fungovali pred 100 000 rokmi, o tejto téme v skutočnosti nevie nič.
Ako vnímate pojmy feminizmus alebo feministky na Slovensku? Podľa môjho názoru je to stále akýsi zakázaný výraz, ktorý sa väčšinou stretne s nepochopením a výsmechom.
Neviem to celkom posúdiť, keďže sa cielene pohybujem hlavne medzi ľuďmi, ktorí s feminizmom sympatizujú.
View this post on Instagram
Zosmiešňovanie často neprichádza len zo strany mužov, ale aj zo strany samotných žien. Ak predsa utláčame iné ženy, nemôžeme sa nazývať feministkami. Chceme rodovú rovnoprávnosť, no často nemáme pochopenie ani pre ten svoj, ktorý je nám vlastný.
Keď niečo podobné vidím, vždy si spomeniem na Štokholmský syndróm. V rámci neho zajatci začnú milovať svojich únoscov a nedôverujú osloboditeľom. V tomto prirovnaní sú muži ako skupina únoscami a feministky osloboditeľkami. Táto stratégia dáva zmysel, pretože v nej ide o prežitie. Antifeministické ženy sa teda snažím nesúdiť.
Aké je dnes postavenie ženy v našej spoločnosti? Je naozaj pravda, že majú mnohokrát na tej istej pracovnej pozícii menší plat ako muži? Nie je to však len o plate, ak sa nemýlim.
Čo sa týka platov, osobne vidím väčší problém v rodovej segregácii. To znamená, že u nás máme takzvané “ženské” a “mužské” povolania. Ženy nepomerne viac pracujú ako upratovačky, sekretárky, asistentky, pokladníčky, predavačky, zdravotné sestry, opatrovateľky, učiteľky, čašníčky, administratívne sily alebo v neziskovom sektore. Tieto povolania sú u nás tak veľmi spojené so ženami, že aj v inzerátoch ich často nájdete napísané výlučne v ženskom tvare. A sú to všetko povolania, ktoré sú jedny z najmenej platených.
V porovnaní s inými krajinami sme na tom ako? Častým argumentom totiž býva porovnávanie sa napríklad s moslimskými krajinami. Hovoria nám, že môžeme byť radi za to, v akej krajine žijeme. Ale aj u nás je rodová nerovnosť aktuálnou témou, no nie?
Podľa hodnotenia Svetového ekonomického fóra, ktoré každý rok zostavuje rebríček 130 krajín sveta v závislosti od miery rodovej rovnosti sme boli v roku 2018 na 74. mieste. To znamená, že sa podľa tohto indexu z hľadiska rovnosti medzi mužmi a ženami nachádzame v menej úspešnej polovici sveta.
View this post on Instagram
Feminizmus ako taký rieši mnohé iné témy, napríklad aj sexizmus. Zachádza aj do vážnych tém ako sú fyzické násilie, nenávistné prejavy a podobne?
Téma domáceho násilia sa od feminizmu nedá oddeliť. Násilie na ženách je totiž dôsledkom systému, v ktorom majú muži ako skupina nadvládu nad ženami. Okrem toho, násilie alebo hrozba násilím nie sú len dôsledkami tohto systému, ale aj jednými z najdôležitejších prostriedkov, akými sa nerovnosť udržiava.
Všímate si, že aj médiá podsúvajú informácie o rodových stereotypoch? Články, reklamy a podobne? Že v podstate stále žijeme nejaké dogmy z minulosti, pretože sme tak boli častokrát vychovávaní.
Naše médiá sú rodovými stereotypmi, bohužiaľ, veľmi prelezené.
V rámci portálu Feminist.fyi sa venujete aj mesačnej rubrike „PaPrd“. O čo vlastne ide?
Touto anticenou sa práve snažíme dosiahnuť, aby tých rodových stereotypov či sexizmov bolo v médiách a vo verejnom priestore menej. Bohužiaľ, je ich tak veľa, že do hlasovania vyberáme iba tie najhoršie z najhorších. Aj preto, ako veľmi sme rodovými stereotypmi zavalení, sa môže zdať, že PaPrdom bojujeme s veternými mlynmi. Ale táto súťaž má aj iný cieľ: keď nemôžeme sexizmy odstrániť šmahom ruky, môžeme sa na nich aspoň spoločne zasmiať.
Považujete sa za feministku? V niektorých vyhrotených situáciách padajú názory, že feministky mužov vlastne už na nič nepotrebujú. Stotožňujete sa s týmto názorom?
Samozrejme, za feministku sa považujem. Ja osobne mužov naozaj na nič nepotrebujem. Za iné feministky neviem hovoriť.
V podstate žijeme v spoločnosti, kde už žena dokáže mať dieťa bez partnera, vie byť finančne nezávislá a zvládne aj domáce práce, ktoré kedysi robili len muži. Feminizmus ale nie je o nepotrebe mužov, alebo sa mýlim?
Otázke, či potrebujeme mužov, alebo nepotrebujeme, veľmi nerozumiem. Je potrebné, aby sme ich potrebovali? Mnohé ženy mužov nepotrebujú a stretávajú sa s nimi preto, že chcú. Nie je to lepšie, než stýkať sa s nimi z nutnosti?
Stretli ste sa niekedy s diskrimináciou kvôli tomu, že ste žena? Vedeli ste na to pohotovo zareagovať?
Stretla som sa s tým mnohokrát a že išlo o diskrimináciu, som si často uvedomila až po incidente. Obvykle totiž ten alebo tá, čo diskriminuje, nepovie: “teraz ťa diskriminujem, lebo si žena”. Deje sa to spôsobmi, ktoré nie sú na prvý pohľad zjavné – ako keď vás na pracovnej porade kolegovia nepočúvajú, prerušujú a podobne. Často si v tom momente neuvedomíte, prečo sa to deje.
Kedysi ženy bojovali za svoje práva (napr. právo voliť alebo právo študovať). Čo sa zmenilo? Za čo bojujeme v dnešnej dobe?
Tiež bojujeme za svoje práva. Napríklad za právo na zdravotnú starostlivosť. Po celom svete a aj na Slovensku musíme bojovať proti zákazom alebo obmedzeniam prístupu k interrupciám, za rešpektujúcu starostlivosť v gynekologických ambulanciách a pri pôrodoch. Musíme bojovať za to, aby násilie, ktoré voči nám páchajú muži, brali policajné zložky vážne. Aby ochraňovali náš život, keď sa nám napríklad náš bývalý partner vyhráža vraždou. A tak ďalej.
Nahlásiť chybu v článku