Pred časom sme vám priniesli príspevok, v ktorom sme sa zamerali na autoportréty Pabla Picassa a ako na nich môžeme vidieť zmenu jeho umeleckého štýlu. Rozhodli sme sa teda vytvoriť sériu, ktorá bude zachytávať vývoj tvorby a štýlu najvýznamnejších maliarov. Ako prvého vám predstavíme Vincenta van Gogha.
Tvorba Vincenta sa datuje len medzi krátkych desať rokov medzi 1880 a 1890. Napriek tomu sa mu však podarilo vybudovať si svoj osobitý a nenapodobiteľný štýl. Typickým sú obrazy, na ktoré nanášal vysoké vrstvy farby štýlom, že sú jasne vidieť pohyby štetca. Tým vytváral dojem naliehavosti a pohybu. Jeho začiatky však vyzerali úplne inak.
Po celý život bola van Goghova tvorba úzko spätá z duševným stavom. U Vincenta sa striedali obdobia jasnej mysle so záchvatmi šialenstva. Už od narodenia niesol ťažký údel. Bol totiž pomenovaný po svojom bratovi, ktorý sa narodil presne rok pred ním, mŕtvy. Kvôli depresiám strávil svoj posledný rok života prevažne v liečebných ústavoch, kde sa venoval maľbe. Mal veľmi blízky vzťah so svojím druhým bratom Theom, s ktorým viedol po celý život intímnu listovú korešpondenciu. Napokon sa presťahoval za ním do Auvers-sur-Oise. Keď však zomrel, zapríčinilo to u Vincenta zhoršenie zdravotného stavu. Za 70 dní dokončil neuveriteľných 70 plátien a polroka po smrti Thea sa smrteľne postrelil.
Vo svojej ranej tvorbe bral inšpiráciu najmä od maliarov 19. storočia. Najprv sa zameral na učenie základov kresby postavy a krajiny v správnej perspektíve. Postupne ale začal do svojich diel pridávať farby a od kresby prešiel k maľbe. Dokonca začal experimentovať s litografiou a vytvoril tak sériu desiatich grafických prác.
Kým sa raná tvorba vyznačovala najmä tmavými farbami a objektami najmä boli baníci a farmári, s ktorými pracoval, Vincentov štýl sa viditeľne zmenil, keď sa presťahoval do Paríža. Začal používať výrazné farby ako žltú, červenú, zelenú alebo modrú. A to sa stalo pre neho typickým.
V rokoch 1886 až 1889 namaľoval vyše 43 autoportrétov. Často nimi označoval dôležité obdobia svojho života. Môžeme v nich vidieť zachytený samotný mentálny a fyzický stav umelca. Dokonca zachytil samého seba po odrezaní si ucha. Záľubu vo farbách a taktiež očarenie japonskou kultúrou môžeme vidieť v podobe námetov akými sú slnečnice, ruže, kosatce, orgován či dúhovka.
V roku 1888 odišiel do Arles, kde žil nejaký čas so známym maliarom Paulom Gauguinom. V tomto čase začal napodobňovať jeho techniku maľby z pamäti, čo prinieslo do Vincentovej tvorby novú sviežosť. Za použitia farieb sa odklonil od realistického zobrazovania a snažil sa vystihnúť nálady a emócie. Okolo vzťahu medzi ním a Gauguinom však koluje množstvo historiek. Jednou z nich je, že to práve kvôli nemu prišiel pri hádke o ucho. Vincent ho však chcel ochrániť, tak povedal, že si to spôsobil sám. Ako to však naozaj bolo, sa žiaľ nikdy nedozvieme. Dokonca autor knihy Vincent van Gogh – Ženy v jeho živote venoval celú jednu kapitolu tomuto záhadnému priateľstvu, ktoré malo neodmysliteľné následky na posledné dva roky van Goghovho života.
Kariéra Vincenta van Gogha bola krátka a hovorí sa, že za svoj život predal len jeden obraz. Po jeho smrti však stúpol záujem o unikátne diela tohoto autora a Vincent sa tak stal jednou z najvplyvnejších, najzaujímavejších osobností a zdrojom inšpirácie pre celé nasledujúce generácie umelcov. Poďme sa teda pozrieť, ako vyzeral vývoj tohoto geniálneho umelca v priebehu rokov.
Miners in the Snow, 1880
Donkey and Cart, 1881
The Bearers of the Burden, 1881
Sorrow, 1882
The Prayer, 1882
Jedáci zemiakov, 1885
Lebka s cigaretou, 1885-1886
Le Moulin de Blute-Fin, 1886
Kurtizána, 1887
Autoportrét so slameným klobúkom, 1887-1888
Slnečnice, 1888
Kaviareň v noci, 1888
Hviezdna noc, 1889
Autoportrét s odrezaným uchom, 1889
Polia pšenice pod hroziacimi mračnami, 1890
Slečna Gachetová pri klavíri, 1890
Kvety mandľovníka, 1890
artble.com, vincentvangogh.org, en.wikipedia.org, skolskyservis.teraz.sk
Nahlásiť chybu v článku