V 19. storočí ľudia nemali o nejakých mobilných telefónoch ani poňatia. Podobne na tom bola aj spoločnosť Nokia, ktorej pôvodný cieľ predstavoval spracovanie dreva a výrobu rôznych produktov od káblov až po toaletný papier. Firma však odrážala potreby spoločnosti, čo ich 100 rokov od vzniku posunulo až k mobilným telefónom.
Názov fínskej spoločnosti dnes mnohokrát vyvoláva spomienky na minulosť či dokonca až smiech nad tým, aké boli ich mobilné telefóny populárne a nezničiteľné. Aj keď je dnes Nokia už takmer zabudnutým výrobcom, ich produkty patrili pri nástupe mobilov medzi svetovú špičku.
Napríklad ikonický model Nokia 3310, ktorý vstúpil na trh v roku 2000, si kúpilo až 126 miliónov zákazníkov, a určite by sme ostali prekvapení, koľko z nich ešte stále plne slúži. Ak očakávate úspešné začiatky, moderné vízie a nápady na revolúciu v telekomunikačnej sfére, tak príbeh Nokie začal presne naopak.
Papierne z 19. storočia
Spoločnosť v skutočnosti začala ako fabrika na výrobu papiera, ktorú v roku 1865 založil banský inžinier Fredrik Idestam v juhozápadnom Fínsku (v tej dobe súčasť Ruskej ríše).
Vtedy to však ešte nebola spoločnosť pod názvom Nokia. Ten prišiel až po zaradení druhej výrobnej fabriky, ktorá bola umiestnená na brehu rieky Nokianvirta. Idestam dostal nápad, aby svoju firmu pomenoval Nokia Ab, čo sa stalo v roku 1871. Pred 150 rokmi tak vyrábali prevažne papier a iné vedľajšie produkty, píše GSMArena.
Po približne troch desaťročiach sa spoločnosť pustila aj do výroby elektriny. Medzitým sa však na trhu udialo množstvo zmien. Na prelome storočí vznikali aj gumárenské závody či firmy na výrobu elektrických káblov.
V roku 1918 získal Fínsky gumárenský závod Nokiu s cieľom zabezpečiť si prístup k jej hydroenergetickým zdrojom. Vznikol tak konglomerát, ktorý bol v spoločnom vlastníctve, no tri firmy nezávisle od seba vyrábali papier, káble a gumu.
Najväčší prelom nastal v roku 1967, kedy boli firmy zlúčené a vznikla tak Nokia Corporation. Novovzniknutá spoločnosť sa zamerala najmä na štyri produkty – papier, elektroniku, gumu a káble. Medzi ich najpopulárnejšie výrobky patrili napríklad toaletný papier, pneumatiky na bicykle a autá, gumená obuv, televízory, komunikačné káble, robotika, počítače a rôzne vojenské vybavenie.
Revolúcia v telekomunikácii
V roku 1979 vstúpila Nokia do spoločného podniku s popredným škandinávskym výrobcom farebných televízorov. O niekoľko rokov neskôr Nokia spustila prvý medzinárodný mobilný systém na svete, ktorý v tej dobe spájal Švédsko, Dánsko, Nórsko a Fínsko. Vďaka zdrojom, progresu aj podpore tak mohla Nokia uviesť na trh svoj úplne prvý mobilný prístroj, čo bol veľký krok nielen pre fínsku spoločnosť, ale aj pre celý svet.
Nasledovalo uvedenie prvého autotelefónu na svete s názvom Mobira Senator, ktorý vážil približne 10 kg. V roku 1982 sa Nokia zaslúžila o prvý telefón, ktorý umožňoval službu roaming. V jednoduchej podstate išlo o telefonovanie mimo domácu sieť a napojenie sa na zahraničné siete.
O dva roky sa výroba posunula ešte o krok dopredu, čoho výsledkom bol produkt Mobira Talkman, ktorý bol propagovaný ako jeden z prvých prenosných telefónov. V praxi, tento telekomunikačný prístroj sa dal využiť kdekoľvek, hoci stále vážil okolo 5 kg.
Vtedajší zlatý poklad firmy prišiel v roku 1987, kedy spoločnosť predstavila svoj prvý kompaktný telefón s názvom Mobira Cityman 900. Tento kus elektroniky bol zároveň prvým ručným mobilným telefónom na svete. Napriek tomu, že vážil okolo 800 g a jeho cena sa pohybovala okolo 5 500 dolárov, predával sa ako teplé rožky.
Tento telefón bol slávny vďaka výhodám, ako možnosť 90-minútového hovoru či pamäte na uloženie až 99 kontaktov. A teraz si môžeme povedať, ako sa za približne tri desaťročia posunul svet technológie dopredu.
Michail Gorbačov, nepriama reklamná osobnosť Nokie
Telefón sa stal ikonickým a dostal prezývku „Gorba“ po tom, ako ho vtedajší prezident Sovietskeho zväzu, Michail Gorbačov, použil na telefonovanie z Helsínk do Moskvy počas tlačovej konferencie v októbri 1987.
Koniec 80. rokov bol však pre Nokiu napriek minulému úspechu katastrofálny. Uvedenie veľkej konkurencie im spôsobilo pokles ziskov, čo vyústilo až k samovražde vtedajšieho predsedu spoločnosti.
Nové vedenie prinieslo rázne zmeny. Firma prestala s výrobou gumy, podlahy či ventilačných prístrojov a zamerala sa primárne na telekomunikácie a elektroniku.
V nasledujúcom desaťročí sa Nokii náramne darilo. Tesne pred nástupom nového milénia vzišla z fínskej výroby aj vlajková loď, Nokia 8810. Prvý telefón bez externej antény, ktorý oslovil približne 160 miliónov ľudí. Tento model sa prezýval aj „banánový mobil“, pričom sa objavil napríklad aj vo filmovej sérii Matrix.
Postupný pád na dno
Z fabriky na gumu a papier sa síce stal svetový líder v predaji telefónov, no zvalcovala ho moderná doba a konkurencia. S príchodom prvého iPhone a veľkého posunu u značiek ako BlackBerry či Samsung sa okolo roku 2008 dostala Nokia do existenčných problémov, uvádza The Guardian. Veľkým problémom tiež bolo, že odmietli naskočiť na „vlnu Androidu“.
Akcie Nokie padali pred rokom 2009 o desiatky percent nadol, zatiaľ čo napríklad Apple v tej dobe rástol o takmer 330 %.
Poslednou záchranou pred rozpadnutím mala byť strategická spolupráca s Microsoftom. Aj keď tento biznis vynášal slušné peniaze, Nokia sa aj tak nedokázala pozbierať z minulých rokov, kedy museli masovo prepúšťať a znižovať nároky.
V septembri 2013 oznámila Nokia predaj divízie mobilných zariadení Microsoftu a po miernej rekonštrukcii spoločnosti sa zamerali na produkciu softvérov a hardvérov. Viaceré technologické zdroje uvádzajú, že za pádom fínskej dominancie v telefónoch stála neochota prispôsobiť sa dobe, uvádza aj portál The Verge.
Nokia a jej kultové modely však budú navždy považované za tie, ktoré prerazili na svetlo sveta a dlhodobo sa držali na samom vrchu v inováciách i predaji.
Nahlásiť chybu v článku