Viac ako jedna tretina svetovej populácie, ktoré prijali rôzne intenzívne opatrenia v súvislosti so šírením nového koronavírusu. Znamená to, že minimálne 2,6 miliardy ľudí má úradnými predpismi obmedzený pohyb vo svojom okolí. Kým v niektorých krajinách sú opatrenia miernejšie, v ohniskách nákazy platí celoplošný zákaz vychádzania. Ako môže takáto izolácia a karanténa ovplyvniť ľudské zdravie?
Pre človeka nie je aktuálna situácia prirodzená. Je evolučne stvorený na pohyb rovnako ako na priamu socializáciu. Čo teda môžu spôsobiť týždne alebo dokonca mesiace v izolácii s obmedzením pohybu, ktoré sú pre zmiernenie či zastavenie pandémie absolútne nevyhnutné? Odpoveď poskytuje vo svojej tlačovej správe Univerzita v Adelaide, ktorá sa spolupodieľala na vôbec prvom výskume dopadov karanténnych opatrení na psychické a fyzické zdravie človeka.
„Uväznení“ v čínskych mestách
Výskumníci z dvoch austrálskych univerzít v Adelaide a Sydney v spolupráci s čínskymi odborníkmi z univerzity v meste Tongji, vôbec ako prví na svete skúmali dopady karanténnych opatrení počas súčasnej pandémie na zdravie spoločnosti. Do výskumu zapojili 369 Austrálčanov (žijúcich v Číne), ktorí ostali po vypuknutí pandémii uväznení v 64 rôznych čínskych mestách. Čína ako epicentrum pandémie prijala prísne preventívne opatrenia ako prvá, všetci respondenti, ktorí sa do výskumu zapojili, tak strávili v izolácii a karanténe celý február.
Je celkom logické, že počas výskumu vedci zistili, že karanténa a izolácia negatívne vplývajú na psychické aj fyzické zdravie človeka, výskum však priniesol aj prekvapivé závery.
„Vzhľadom na to, že mnoho krajín sveta ešte len pristupuje k uzatváraniu oblastí, rozhodli sme sa preskúmať vplyv mesačnej izolácie na zdravie človeka,“ vysvetľuje motiváciu Dr. Stephen Zhang z univerzity v Adelaide.
Športom k depresii?
Vo svojom výskume vedci zistili, že najväčší vplyv mala karanténa na psychické a fyzické zdravie tých ľudí, ktorí trpeli nejakými zdravotnými problémami aj predtým, a tých, ktorí v dôsledku tzv. lockdownu prišli o prácu. Tieto skupiny ľudí podľa zistení odborníkov patria v čase celoplošnej karantény k najrizikovejším obyvateľom. Štúdia tiež ukazuje, že zníženú spokojnosť so životom hlásili v najviac postihnutých oblastiach novým koronavírusom iba ľudia so zdravotnými problémami.
„Neprekvapilo nás, že ľudia, ktorí prišli v dôsledku epidémie o prácu hlásili zhoršenie svojho zdravotného, či už psychického alebo fyzického, stavu. Práca je pre ľudí účelná, zmyselná a poskytuje určitú rutinu, čo je v takejto situácii obzvlášť dôležité,“ komentuje výsledky výskumu spoluautor štúdie Andreas Rauch.
Nová štúdia však priniesla aj neočakávané zistenia. Ukázalo sa totiž, že ľudia, ktorí denne cvičeniu venovali viac ako 2,5 hodiny denne, hlásili celkovo horšiu spokojnosť so životom ako tí, ktorí pohybovým aktivitám v domácom prostredí venovali len 30 minút denne. Takýto výsledok je prekvapivý aj pre odborníkov, nakoľko intuitívne očakávali, že pohybové aktivity prispejú k celkovej fyzickej aj psychickej pohode. Výsledok argumentujú tým, že ľudia, ktorí sa cvičeniu venovali v zvýšenej miere, týmto spôsobom len zatieňovali svoj inak neaktívny život v izolácii. Uznávajú však, že na konkrétne závery budú potrebné ďalšie výskumy.
Nahlásiť chybu v článku