Finančná gramotnosť mnohých Slovákov stále nie je na dostatočne vysokej úrovni. Častým trendom je, že peniaze si nechávajú na účtoch, či dokonca doma „v obálke“ a tak nielenže prichádzajú o financie kvôli inflácií, ale aj o možnosť ich investovať, a tak z dlhodobého hľadiska na peniazoch dobre zarobiť. 

O dôchodkoch a o tom, prečo by ľudia mali dlhodobo investovať časť svojho príjmu, aké výhody z toho plynú a čo v konečnom dôsledku získajú, sme sa rozprávali s Janom Hlavsom, CEO a Co-founderom spoločnosti Fondee.

Myslia mladí Slováci na dôchodok?

Keď sme začínali, robili sme si prieskum, aby sme zistili, ako ľudia uvažujú o dôchodku a investovaní. A vyšli nám z toho hrozné čísla. Na jednej strane približne 60 % ľudí predpokladá, že nebude mať dostatočný dôchodok od štátu, pričom si túto skutočnosť uvedomovali najmä ľudia s vyšším platom.

V kontraste k tomu, ale pri otázkach ohľadom investovania, sme sa dozvedeli, že až 70 % ľudí si svoje peniaze odkladá na sporiace účty. Tu je ten paradox: Ľudia si síce uvedomujú, že v dôchodkovom veku nebudú mať veľa peňazí, no na druhej strane s tým nič nerobia.

Čo by s tým teda mali robiť?

Mali by svoje voľné prostriedky, teda tie, o ktorých vedia, že ich v blízkej budúcnosti nebudú potrebovať, keďže majú pokryté všetky výdavky a majú tiež vytvorenú dostatočnú rezervu, investovať. Investovať ich dlhodobo a pravidelne, tak, aby potom napríklad na dôchodku mohli z týchto peňazí slušne žiť.

Štát predsa garantuje dôchodok na základe platieb do I. piliera. Nestačí to?

Tento spôsob, ako je nastavený, je na základe demografie neudržateľný. Ide o jednoduchú matematiku. Rodí sa menej detí a na druhej strane sa dĺžka života predlžuje, čo je, samozrejme, pozitívna vec, avšak nastáva tu problém s veľkým počtom dôchodcov, na ktorých dôchodky musí robiť stále menší počet aktívne pracujúcich.

Riešenie pri zachovaní súčasného modelu je, že buď sa bude vek odchodu do dôchodku zvyšovať, z dôvodu aby skupina dôchodcov bola menšia, alebo je ďalšia možnosť, že dôchodky budú výrazne nižšie. Nič iné nastať nemôže.

Spoliehať sa teda na to, keď je človek mladý, že sa o neho v starobe štát postará, je naivné.

Na to sa ale predsa myslelo a mnohí pracujúci sú aj v II. pilieri, ktorý práve peniaze odvádzané z odvodov zhodnocuje.

II. pilier sám o sebe nie je nijako problematický. To, čo si tam človek nasporí, to sa mu zhodnocuje a v určitom veku si tie peniaze môže vybrať.

Problém je ale v tom, že väčšina ľudí investuje do veľmi konzervatívnych produktov. Pri nich je návratnosť veľmi nízka a zároveň si správcovské spoločnosti účtujú pomerne vysoké poplatky. Táto kombinácia potom nie je veľmi výhodná pre dlhodobé investovanie.

Zaujímajú sa vôbec ľudia o II. pilier a o to, ako sú ich peniaze investované?

Podľa mojich informácií o slovenskom trhu, sú peniaze v II. pilieri zakontrahované práve vo veľmi konzervatívnych fondoch, špeciálne v štátnych dlhopisoch. V dobe vzniku II. piliera bola myšlienka, že keď ľudia začnú do neho prichádzať, tak aby na seba nebrali veľké riziká trhu.

Politici sa pri jeho zavádzaní zľakli, aby ľudia, aj krátkodobo, o svoje peniaze neprišli. Motivácia teda bola, aby ľudia boli nasmerovaní do takého investovania, kde sa im zhodnocujú peniaze, ale majú zaistené to, že nepôjdu do mínusu. Výsledkom toho je, že z dlhodobého pohľadu je výnosnosť omnoho nižšia.

Predstavme si situáciu: Mám 18 rokov, práve som začal pracovať a povedal by som si, že chcem ísť do dôchodku v 40-tke či 50-tke. Čo by som preto, z vášho pohľadu, musel spraviť?

Otázkou je, v akom stave do dôchodku chcete ísť. Samozrejme, čím dlhšie človek bude pracovať, tým viac môže investovať a tým viac sa mu môžu peniaze zhodnocovať. Preto všetko záleží od toho, čo potom očakáva, koľko bude mať našetrené a či z toho dokáže vyžiť.

Tá úvaha by skôr mala byť v tom, že človek by si mal peniaze pravidelne odkladať a následne ich zhodnocovať a využiť vtedy, keď si bude myslieť, že mu to stačí. Obyčajne by mal investovať asi 10 % z hrubej mzdy.

Do akých fondov by ste odporučili túto čiastku investovať?

V prípade, ak ide o mladého človeka, tak má zmysel ísť do odvážnych fondov. Má napríklad 30 rokov, vie, že chce ísť do dôchodku v 65-tich rokoch, to znamená, že má pred sebou dlhší časový horizont, počas ktorého zažije viacero kríz, ale aj vzostupov. S dlhším časovým horizontom je vhodnejšie investovať do odvážnych, teda rizikových profilov, čo znamená, že pôjde o plne akciové portfólio.

Najjednoduchšie to môže byť nejaký index celosvetových akcií, prípadne len amerických, juhoamerických a európskych, teda niečo, čo vám dlhodobo zaručí vysokú návratnosť. Treba počítať s istou volatilitou, takže môže sa stať, že jeden rok na tom prerobíte, ale v horizonte 10, 20 či 30 rokov na tom zarobíte.

Ďalšie významné kritérium je, aby investovanie bolo nízkonákladové. Keďže každé percento, ktoré zaplatíte správcovskej spoločnosti sa vám v dlhodobom horizonte premietne do toho, koľko peňazí vám na konci ostane.

Má zmyslel v priebehu doby investovania rozmýšľať o zmenách fondov z rizikových do konzervatívnych?

Jednoznačne to má zmysel. Ideálne je mať na začiatku ten najodvážnejší fond, a potom ku koncu je dobré to prehodnotiť a radšej investovať viac konzervatívne. Je to práve preto, keď odtiaľ čerpáte peniaze, tak vás volatilita oveľa viac zasahuje.

Môže sa v priebehu dlhodobého investovania udiať nejaká vážna kríza, a to až taká, že by som prišiel o veľkú časť peňazí?

Treba počítať s tým, že v priebehu možno 30-tich rokov sa udejú aj veľké krízy. Aj teraz sme prežívali krízu, pri pohľade do minulosti tu bola kríza v rokoch 2008/2009, predtým v roku 2001.

Keď sa pozrieme na historický vývoj najväčšieho amerického akciového indexu S&P 500, tak ten vznikol v 50. rokoch. V priemere ročne za tých približne 70 rokov zarobil 12 %. Ak to očistíme o infláciu, tak je to zhruba 8 až 8,5 % ročne.

Boli ale roky, keď sa prepadol aj o 20 %. Pri dlhodobom horizonte, keď si zoberiete hocijaký 30-ročný úsek, aj ohraničený krízami, tak investor na tom vždy zarobil.

Znamená to, že v prípade dlhodobého investovania do odvážnych fondov sa dá počítať s výnosom zhruba 7 % ročne, ak započítame aj poplatky?

Áno, aj s prípadnými poplatkami môžeme vo všeobecnosti hovoriť o ročnom výnose 7 až 8,5 % pri odvážnom dlhodobom investovaní, teda pri 20-tich či 30-tich rokoch.

Skúsme sa teda baviť v reálnych číslach. V prípade, ak má niekto plat 1 000 eur a investuje z neho 10 %, čiže 100 eur mesačne, pričom nemení túto sumu počas celej doby, o akej sume by sme sa mohli baviť po 30-tich či dokonca 40-tich rokoch?

Ak by sme počítali so spomínaným 8,5 %, tak to vychádza po 30-tich rokoch asi 160-tisíc eur a po 40-tich rokoch približne 400-tisíc eur. To je len jednoduchý základný prepočet. Ak by sa ale investor držal tých 10 % z hrubej mzdy, je predpoklad, že mu bude plat časom rásť, a tým pádom aj konečný výnos bude ešte vyšší.

Je tu tiež veľmi zaujímavé pozorovať, ako exponenciálne suma narastá. Keďže tých 8 % sa pripočítava každý rok k investovanej sume, tak to má efekt snehovej gule. Je teda dôležité čím skôr začať, aby tá snehová guľa mala šancu čo najviac narastať.

Ak by som sa rozhodol, že chcem investovať, čo by som mal spraviť ako prvé?

Mal by som si nájsť produkt, do ktorého chcem investovať, ideálne, ako sme sa bavili, do odvážneho fondu, kde ale musím prijať istú mieru rizika.

Veľmi dôležité je spočítanie si poplatkov. Treba zistiť ako investovať, aby to bolo čo najlacnejšie. Nechcete totiž vyhadzovať poplatky, ktoré z dlhodobého horizontu znamenajú znižovanie vášho výnosu.

Tretím kritérium je „preklepnutie“ si providera. Zistiť, či má licenciu, či je istota, že tu o 30 rokov stále bude, a že má skúsenosti.

Aké výhody by mi vyplynuli, ak by som sa rozhodoval investovať práve cez Fondee?

Keď sme založili Fondee, mali sme tri hodnoty, na ktorých sme stavali. Vždy sme si zakladali na tom, aby klient vedel, čo vo svojom portfóliu má, aby vedel, za čo platí. Druhá hodnota boli poplatky. Chceli sme mať tie najnižšie poplatky a napríklad na Slovensku máme najnižšie v porovnaní s konkurenciou. Treťou časť je jednoduchosť. Teda, aby si klient všetko vybavil online a aby to bolo celé jednoduché a intuitívne. V základe mu stačí mať iba trvalý príkaz a tým to má vyriešené.

Máme, samozrejme, licenciu Českej národnej banky, tiež za nami stojí jedna veľká banka a máme viac ako 10-tisíc klientov po celom Česku a Slovensku. Sme tak už etablovaná inštitúcia s množstvom spokojných klientov.