Amerika, ale aj celý svet už čoskoro spozná najsilnejšieho muža tejto planéty. Môže to byť opätovne Donald Trump za republikánov alebo Joe Biden, ktorý je kandidátom za demokratickú stranu. Pri pohľade na americké voľby však mnohí počujeme o akýchsi voliteľoch a celý systém nám príde chaotický a neprehľadný. Ako vlastne prezidentské voľby v USA fungujú?
Vždy po prvom novembrovom pondelku
Voľby prezidenta USA vychádzajú aj z historických okolností. Kým u nás sa voľby konajú spravidla v sobotu, v USA je to už tradične v utorok po prvom novembrovom pondelku. Ako uviedol pre TASR zahraničnopolitický analytik a bývalý minister medzinárodných vzťahov SR Pavol Demeš, je to tým, že voľby boli koncipované pred viac ako 200 rokmi. V tomto období už bolo po žatve, no ešte nebola zima.
Utorok bol vybraný preto, lebo na voľby bolo potrebné často cestovať, no v nedeľu sa chodilo do kostola.
Nevolí sa iba prezident
Aj keď pri americký prezidentských voľbách je to hlavne o dvoch hlavných protikandidátoch, ľudia si volia aj zástupcov v Snemovni reprezentantov, približne tretinu senátorov či trinástich guvernérov. Prebiehajú tiež súčasne viaceré voľby na lokálnych úrovniach. V konečnom dôsledku tak volič v tento deň rozhoduje o veľkej časti moci, ktorú deleguje na iných.
Ako prebiehajú voľby
Americký prezident sa, na rozdiel od toho slovenského, volí nepriamo. V konečnom dôsledku to môže znamenať, že kandidát, ktorý získa viac hlasov ešte nemusí byť automaticky prezidentom.
Spojené štáty, ako už samotný názov napovedá, sú rozdelené do 50 štátov. Každému z týchto štátov sú pridelené hlasy voliteľov podľa počtu obyvateľov. Keďže najľudnatejším štátom USA je Kalifornia, tu je až 55 hlasov voliteľov.
Celkovo je 538 voliteľov a na víťazstvo je tak potrebné, aby ich víťazný kandidát získal 270.
V praxi to teda prebieha tak, že víťaz v danom štáte berie hlasy všetkých voliteľov. Nachádzajú sa tu aj výnimky, a to v štátoch Nebraska a Maine, kde dva hlasy voliteľov získa víťaz a zvyšok získava víťaz v každom z kongresových dištriktov.
Rozhodnuté a nerozhodnuté štáty
Z predchádzajúceho vyplýva, že je rozdiel, ak kandidát vyhrá napríklad na Floride, kde získa 29 hlasov, ako ak vyhrá napríklad v Iowe, kde získa 6 hlasov.
Z histórie tiež vieme, že niektoré štáty sú tradične republikánske, iné zase demokratické. Potom je tu však skupina štátov, kde sú voliči nerozhodnutí a o tieto javia prezidentskí kandidáti zvyčajne najväčší záujem. Takým štátom je napríklad už spomínaná Florida. Kto vyhrá tu, má zvyčajne veľmi dobré vyhliadky obsadiť prezidentský úrad. Samozrejme, nemusí to byť pravidlom.
Vyhrať môže aj kandidát, ktorý získa menej hlasov od ľudí
Takáto možnosť kvôli väčšinovému systému prichádza do úvahy. V dejinách USA je 10 prezidentov, ktorí sa do úradu dostali práve vďaka volebnému systému.
Pre príklad nemusíme ísť vôbec ďaleko do histórie. Takéto voľby boli v roku 2016, kedy zvíťazil úradujúci prezident Donald Trump. Jeho protikandidátka Hillary Clintonová získala takmer o tri milióny viac hlasov, avšak hlasov voliteľov získala iba 232, pričom Trump ich mal 306.
Výsledok volieb sa hneď nedozvieme
Voľby prebiehajú v USA moderným spôsobom a skenujú sa. To vytvára dojem, že výsledok by mohol byť okamžite. Po minulé roky to aj tak bolo, no momentálna pandémia koronavírusu spôsobila, že rekordný počet ľudí volilo poštou. Spracovanie týchto hlasov môže trvať istú dobu, pričom niektoré ešte len prichádzajú.
Donald Trump tiež oznámil, že sa môže obrátiť kvôli tomu na súd, ak sa napríklad budú započítavať hlasy, ktoré síce boli odoslané včas, ale kvôli pošte prídu neskôr. Trump uvádza, že tu môže byť riziko falšovania. Dôvod, prečo Trump bojuje proti takýmto hlasom je, že odovzdanie volebného lístka poštou využívajú najmä demokratickí voliči.
V každom prípade, definitívny výsledok budeme poznať 8. decembra. Vtedy budú štáty nominovať voliteľov, ktorí zasadnú 14. decembra a formálne zvolia nového prezidenta USA.
Nahlásiť chybu v článku