Vitajte pri ďalšom dieli pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- Pred 103 rokmi publikoval Albert Einstein Všeobecnú teóriu relativity. O čom vlastne hovorí a ako ju o niekoľko rokov s pomocou Slnka dokázal?
- EAT – PRAY – LOVE. Takéto heslo údajne platí o živote na Bali. Či je to skutočne tak, vám v Cestovateľskom kine už 9. apríla v bratislavskom KC Dunaj prezradí cestovateľ a dobrodruh Ján Valačai. Lístky dostupné tu.
- Filmové novinky: Dobrá smrť či česká komédia Karla Janáka – Lovenie.
- V Nórsku zrecyklujú 97% plastových fliaš. Môže za to jednoduchá schéma.
- Rainerova chata: Je najmenšou, najstaršou a aj jednou z najdostupnejších horských chát na slovenskej strane vysokých tatier.
Relativita znamená vo fyzike istú závislosť, či podmienenosť rôznych fyzikálnych javov. Jej princíp zaviedol už Galileo Galilei, ktorý ignoroval Aristotelov absolutistický pohľad a tvrdil, že pohyb má zmysel iba relatívne, teda podmienene, k inému telesu. Na Galieovom princípe relativity, o niečo neskôr skonštruoval ďalší velikán Isaac Newton tri základné pohybové zákony. Ak sa na časovej osi posunieme znovu o niečo ďalej, dostaneme sa až k samotnému Einsteinovy, ktorý tvrdil, že pre elektromagnetické vlny Newtonove pohybové zákony neplatia. A práve preto sa pustil do vlastnej teórie relativity.
26 rokov a geniálna teória
Albert Einstein publikoval Špeciálnu teóriu relativity v roku 1905, keď mal on sám len 26 rokov. Špeciálna je preto, že popisuje iba určité prípady Einsteinovej relativity, pri ktorých je možné zanedbať vplyv gravitácie. O 11 rokov na to, presne 20. marca 1916 publikoval Einstein Všeobecnú teóriu relativity, ktorá je dodnes vo vedeckej komunite považovaná za najodvážnejšiu a jednu z najvýznemnejších teórii fyziky. Špeciálna, aj všeobecná relativita pritom patria aj k najobtiažnejším fyzikálnym teóriám. V jednoduchosti ale možno všeobecnú teóriu relativity opísať asi takto.
Teória relativity
Einstein začiatkom 20. storočia vo svojich myšlienkach spojil nespojiteľné. Čas a priestor, ktoré fyzici dlhé storočia považovali za rozličné veličiny, spojil v časopriestor. Vo svojej teórii všeobecnej relativity ďalej hovorí o tom, že časopriestor, ako fyzikálnu veličinu ovplyvňuje hmota. Časopriestor, alebo ak si to rozmeníme na drobné, tak čas aj priestor sa teda menia relatívne, inak povedané v závislosti k hmote. Čo to teda v praxi znamená? Že predmety sú napríklad k Zemi priťahované práve preto, že hmota našej planéty ohýba časopriestor vo svojom okolí. Platí aj, že čas na Zemi a vo vesmíre bude plynúť celkom odlišne. Za hranicami toho, kde časopriestor ovplyvňuje Zem plynie o čosi rýchlejšie.
Tieto dôsledky už nie sú len teóriou, ale vedcami dokázané javy. Jasným dôkazom sú napríklad satelity, ktoré zabezpečujú signál GPS. Nastavenie ich času sa každý deň automaticky posúva o 7 nanosekúnd dopredu. Ak by to tak nebolo, celý systém navigácie by zlyhal. Na obežnej dráhe Zeme totiž čas plynie rýchlejšie, ako na jej povrchu, kde je zakrivenie časopriestoru silnejšie.
Jednoduchý experiment
Zatmenie Slnka prišlo v máji 1919. Pre astronómov to bola ideálna príležitosť potvrdiť, aj keď nie úplne pravdivosť, tak aspoň relevanciu Einsteinovej teórie relativity. Einstein chcel pritom tento experiment vykonať už pri predchádzajúcom zatmení v auguste 1914, no expedíciu nemeckých astronautov po vypuknutí prvej svetovej vojny zajali na Kryme, kde malo pozorovanie prebehnúť, ruskí vojaci. V auguste 1919 však už bolo po vojne a astronóm Arthur Eddington tak mohol experiment bez problémom vykonať.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, majte príjemný zvyšok týždňa.
Nahlásiť chybu v článku