Esperanto je najrozšírenejší takýto jazyk. Názov je odvodený od pseudonymu, pod ktorým v roku 1887 zverejnil lekár L. L. Zamenhof základy tohto jazyka. Zámerom tvorcu bolo vytvoriť ľahko naučiteľný a použiteľný neutrálny jazyk, vhodný na použitie v medzinárodnej komunikácii. Cieľom nebolo nahradiť národné jazyky, čo bolo neskôr aj deklarované v Boulonskej deklarácii.

Američania mali počas vojny problém, keďže Japonci dokázali ľahko prelomiť ich šifry. Tento problém vyriešil muž menom Philip Johnston, ktorý žil v Los Angeles. Ako dieťa však vyrastal v rezervácii indiánskeho kmeňa Navahov v Arizone. Jazyk Navahov je jedinečný a nie je príbuzný so žiadnym iným európskym ani ázijským jazykom a je taký zložitý, že takmer nikto nie je schopný mu porozumieť. Členovia kmeňa sa tak stali rádiotelegrafistami a vďaka nim mali Japonci nedokázali prelomiť ich šifru pomenovanú - Kód Navajo.

Aj keď krajiny ako Bolívia či India majú viac uznaných jazykov, v Juhoafrickej republike majú všetky rovnocenné postavenie.

Aj keď rôzne zdroje uvádzajú rôzne hodnoty, často sa ich odhad pohybuje v intervale 6 500 až 7 500 jazykov.

Aj keď obidva jazyky patria do rovnakej jazykovej rodiny, bez tlmočníka sa medzi sebou nedohovoria.

Plynulo po anglicky dokáže rozprávať asi 13 % svetovej populácie a 25 % tvrdí, že jej rozumie. Tu sa však nerozlišuje, do akej miery jazyku naozaj rozumejú.

Čínština má približne 50-tisíc znakov. Pre jej porozumenie však netreba poznať všetky. Vzdelaný Číňan ich pozná asi 8-tisíc, pre prečítanie novín stačí poznať asi 3-tisíc znakov.

Plánový jazyk je správne pomenovanie umelo vytvorených jazykov.

Cieľom jazyka Slovio je uľahčiť (nielen) Slovanom vzájomné dorozumievanie sa. Podľa autora je Slovio zrozumiteľné pre viac ako 400 miliónov ľudí bez akéhokoľvek predchádzajúceho štúdia.

Slovenčina je úradným jazykom aj v srbskej Vojvodine, kde žije slovenská menšina.