Žlč (gr. cholé; lat. bilis) je hustá telesná tekutina, ktorá sa tvorí v bunkách pečene, zbiera sa v žlčníku a počas trávenia sa vylučuje žlčovými cestami do dvanástnika.

Červené krvinky alebo erytrocyty sú druh krvných teliesok a predstavujú jednu z najšpecializovanejších a zároveň najjednoduchších buniek.

Pečeň ako jediný z týchto orgánov nie je párový orgán.

Celkové množstvo krvi v tele dospelého človeka je 5 – 7 litrov. Veľká strata krvi ohrozuje život. Úbytok krvi pri väčších stratách, napríklad pri operáciách, úrazoch, sa nahrádza krvným prevodom, čiže transfúziou.

Struma je ochorenie štítnej žľazy. Dochádza k nej najmä pri nedostatku jódu v tele.

Langerhansove ostrovčeky sa nachádzajú v pankrease. Majú endokrinnú funkciu a produkujú inzulín a glukagón. Majú teda kľúčový význam pre rovnováhu cukru v krvi.

Detská žľaza alebo týmus (lat. thymus; gr. thymos = duša) je zaradzovaná medzi primárne orgány lymfatického systému a je uložená v hrudnom koši. V týmuse dochádza k dozrievaniu T-lymfocytov.

Sluchové kostičky alebo kostičky stredného ucha (lat. ossicula auditus) sú tri kostičky – kladivko (malleus), nákovka (incus) a strmienok (stapes) – uložené sú v dutine stredného ucha v bubienkovej dutine (cavum tympani).

Žltá škvrna (makula, lat. macula lutea, vo všeobecnej anatómii stavovcov tiež area centralis – centrálna oblasť) je miesto na očnej sietnici, kde je najväčšia hustota čapíkov a teda aj najostrejšie videnie. Obraz, na ktorý sa človek pozerá kolmo, sa premieta práve do tohto bodu.

Slezina je orgán brušnej dutiny, uložený pod ľavou bránicou. Svojou funkciou patrí k cievnemu a lymfatickému systému.