Nevesta by mala byť pred ženíchom skrytá až do poslednej chvíle. Často sa k tomu využíva závoj, ktorý je odkrytý až pred oltárom.

Podľa tradícií sa pred domom nevesty stavia farebná brána, ktorá symbolizuje vstup do nového neznámeho života. Čím farebnejšia je, tým je vstup veselší.

Odjazd do kostola býva sprevádzaný veľkým hlukom, najčastejšie trúbením celej svadobnej kolóny. Účelom je odohnanie negatívnych nadpozemských síl. V minulosti sa k tvorbe hluku používalo plieskanie bičom.

Symbol svadby, ktorý ostáva manželom v priebehu celého manželstva, je svadobná obrúčka. Prsteň má tvar kruhu, najdokonalejšieho tvaru, ktorý predstavuje nerozlučnú lásku a sľub vernosti bez začiatku či konca.

Pri príchode na svadobnú hostinu čaká novomanželov zametanie črepov, ktoré symbolizuje spoločné prekonávanie problémov.

Svadobná hostina sa nemôže zaobísť bez hádzania nevestinej kytice. Dievča, ktoré ju chytí, by sa podľa tradície malo do jedného roka vydať.

Pri krájaní torty si môžu svadobčania všimnúť, kto bude mať v manželstve navrch. Keď mladomanželia krájajú tortu, ten kto chytí nôž ako druhý, a má teda ruku hore, mal by mať v manželstve navrch.

Starejší bol v minulosti starší muž, ktorý vedel a posúval svadbu postupnými krokmi vpred. V súčasnosti je to osoba, ktorá taktiež pomáha s vedením svadby, ale taktiež sa stará o zábavu.

Súčasťou svadobných šiat by malo byť niečo nové (symbol nového začiatku), niečo staré (symbol rodinnej tradície), niečo požičané (symbol šťastia) a niečo modré (symbol vernosti).

Podľa tradícií je najhorším mesiacom na konanie svadby máj. Vychádza to z histórie, kedy nevesty po svadbe otehotneli a rodili vo februári. V tej dobe boli na našom území kruté mrazy a minimum zásob. Často preto po pôrode neumierali len bábätká, ale aj rodičky.