Prvým známym politickým útvarom Slovanov v oblasti stredného Dunaja bola Samova ríša. Po Samovej smrti (658) sa jeho ríša rozpadla. Avari prenikli aj na dnešné Slovensko, ktorého najjužnejšia časť sa stala priamou súčasťou Avarského kaganátu.

Veľká Morava vznikla v roku 833 a bol to prvý väčší slovanský štát vôbec.

Mojmír spojením Moravského kniežatstva a Nitrianskeho kniežatstva založil Veľkú Moravu.

V rokoch 825 až 833 bol posledným kniežaťom samostatného Nitrianskeho kniežatstva a asi od roku 840 do 861 prvým kniežaťom Blatenského kniežatstva na území dnešného Maďarska. Bol ženatý, mal syna Koceľa s manželkou pochádzajúcou z Bavorska.

V roku 863 prišla na Veľkú Moravu misia vyslaná byzantským cisárom Michalom III. a patriarchom Fótiom.

Hlaholika alebo hlaholské písmo je dnes už nepoužívané prvé písmo Slovanov. Neskôr sa z nej vyvinula cyrilika a azbuka.

Počas misie na Veľkej Morave solúnski bratia - ako sa Konštantín a Metodd prezývajú, preložili do staroslovienčiny celú Bibliu, ale aj liturgické texty a mnohé iné. Konštantín napísal prvú slovanskú báseň Proglas.

V legende sa hovorí o troch synoch Svätopluka, historicky doložení sú však iba dvaja.

Mojmír II. bol najstarším synom kniežaťa Svätopluka a posledný historicky známy panovník Veľkomoravskej ríše.

Zánik Veľkej Moravy pravdepodobne súvisí s viacerými faktormi. Okrem vojenských udalostí (vpád starých Maďarov) a vnútorných politických rozporov bol jej kolaps zrejme ovplyvnený aj sociálno-ekonomickými faktormi a vnútornou krízou, ktorou prešli aj iné ranostredoveké politické útvary. Zánik sa udial v rokoch 906 či 907.