Podľa legendy boli bratia Romulus a Remus kojený vlčicou, potom ich zachránil pastier Faustulus, ktorý chlapcov vychovával spolu so svojou manželkou Accou Larentiou.

Spartakus, pôvodom z Trácie, bol žiakom gladiátorskej školy v Capui. Roku 73 pred Kr. zorganizoval v škole povstanie, ale bolo prezradené, no podarilo sa ujsť menšej skupine otrokov. Skryli sa na Vezuve, porazili malé oddiely rímskeho vojska, získali ich zbrane a na vidieku sa k nim postupne pridávali ďalší otroci aj slobodní roľníci, až ich napokon bolo 70 000. Spartakovo povstanie (známe aj ako tretie povstanie otrokov v rímskej republike) bolo najväčšie povstanie otrokov v staroveku a otriaslo samými základmi Rímskej ríše.

Caligula bol spočiatku obľúbený panovník, no potom sa náhle zmenil a začať prepadať šialenstvu. Predpokladá sa, že dostal zápal mozgu, čo spôsobilo jeho prudkú zmenu. Miloval svojho koňa, ktorý mal stajňu z mramora a slonoviny a jedol ovos zmiešaný so zlatom. Údajne ho chcel vymenovať aj za konzula.

24. augusta roku 79 zasiahla mesto Pompeje desivá katastrofa. Erupcia sopky Vezuv pochovala mesto pod 4 až 6 metrovou vrstvou popola a lávy.

Rímsky nápis v Trenčíne s je nápis z rímskeho obdobia vytesaný na hradnej skale v Trenčíne. Nápis spomína osadu Laugaricio, ktorou sa pravdepodobne myslí osada na území dnešného Trenčína alebo v jeho bezprostrednom okolí. Nápis hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi počas markomanských vojen v roku 179. Je to najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná in situ.

S.P.Q.R. je latinská skratka slovného spojenia Senatus Populus que Romanus, v preklade senát a ľud rímsky. V dobách Rímskej ríše bola táto skratka jej výsostným znakom, nachádzala sa mimo iného aj na minciach alebo na zástavách rímskych légií; dodnes sa nachádza v erbe Ríma.

Nera podozrievali zo založenia veľkého požiaru v Ríme roku 64. V roku 68 spáchal samovraždu, potom čo utiekol z Ríma, keď proti jeho krutovláde, zhýralému životu a jemu samému vzniklo povstanie prétoriánov. Jeho posledné slová vraj boli: „Ó, aký to vo mne zomiera umelec!“

Stavba kolosea začala v roku 72 za vlády Vespasiana a dokončené bolo v roku 80 za vlády Tita.

Rímsky štát historici datuje medzi roky 753 pred Kr. až 476.

Prvý rímsky cisár sa volal Octavius Augustus a posledný zase Romulus Augustus. Iróniou osudu sa volal posledný rímsky cisár Romulus ako legendárny zakladateľ Ríma a zároveň Augustus ako prvý rímsky cisár.