Babylonská veža je stavba spomínaná v Biblii v Knihe Genezis. Zrejme sa ňou myslí zikkurat Etemenanki v meste Babylon. Podľa Biblie sa ľudia rozhodli postaviť mesto a vežu až do neba, aby dokázali, že ich moc je podobná moci Božej. Bohu sa to nepáčilo, a preto rozhodol: „pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého.„ Tak sa nemohli dohovoriť a následne vežu dostavať. Nech je to ako chce, Babylonská veža sa nenachádza na zozname 7 divov starovekého sveta.

Maják na ostrove Faros pri Alexandrii bol postavený v roku 278 pred Kr. na návrh Alexandra Veľkého (dokončený však bol až za vlády Ptolemaia II.). Bol postavený tak kvalitne, že vydržal vyše tisíc rokov a prekonal niekoľko zemetrasení, no aj napriek tomu sa mu zemetrasenie v roku 796 stalo osudným. Na jeho základoch dnes stojí pevnosť.

Sochu na Rodose postavili obyvatelia ostrova v roku 304 pred Kr., po tom ako sa ubránili invázii. Socha bola vyrobená z bronzu a bola vysoká 37 metrov. Niektorí historici tvrdia, že socha mala nohy rozkročené a lode plávajúce do prístavu plávali pod ňou, pravdepodobnejšie však je, že socha mala nohy pri sebe a stála na podstavci umiestnenom pri prístave.

Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Cheopsova pyramída alebo pyramídy v Gíze), jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes. Pyramídy boli vlastne obrovskými hrobkami faraónov starovekého Egypta. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (Cheopsova pyramída) – vysoká je 137 metrov.

Diova socha v Olympii bola 12 a pol metra vysoká, nádherná socha, ktorú v roku 433 pred Kr. vytvoril grécky sochár Feidias. Diovo telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada zo zlata a oči tvorili drahocenné drahokamy. Celá postava sedela na tróne z cédrového dreva. Socha bola umiestnená v chráme postavenom špeciálne pre ňu. V roku 394 sochu odviezli do Konštantínopolu, kde ju pravdepodobne zničil oheň.

Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Cheopsova pyramída alebo pyramídy v Gíze), jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes, sú paradoxne aj divom najstarším.

Obyvatelia Rodosu postavili kolos ako výraz vďaky Héliovi za jeho pomoc, že sa ubránili invázii. Kolos zničilo zemetrasenie, no ešte mnoho rokov zostali jeho ruiny nedotknuté. Až v roku 653 napadli Rodos islamské vojská a kusy Kolosu odviezli a pravdepodobne roztavili.

Mauzóleum v Halikarnasse (v dnešnom tureckom Bodrume) dal postaviť kráľ Mausólos II., ako symbol svojej moci. Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausóla II., sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Hrobka bola vysoká až 42 metrov a rozmery základne boli 38 metrov x 32 metrov. Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 sa použili kamene z ruín na stavbu opevnenia.

Chrám známy aj ako Artemision dal asi v roku 550 pred Kr. vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efez, na pobreží Malej Ázie. Artemidin chrám bol 112 metrov dlhý a 52 metrov široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates podpálil a zničil. Chrám bol obnovený po tom, ako mesto dobyl Alexander Veľký. Dodnes sa však z chrámu nezachovalo takmer nič.

Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone boli sériou arkádovitých terás postavených do tvaru pyramídy a na ich zavlažovanie sa čerpala voda z neďalekej rieky Eufrat. Záhrady boli akousi chladivou zelenou oázou uprostred horúcej púšte. Jedna povesť tvrdí, že ich dala postaviť kráľovná Semiramis, iná zase, že ich dal postaviť kráľ Nebukadnesar II. pre svoju manželku Amytis (okolo roku 600 pred Kr.), aby jej pripomenul jej domov, kde vyrastala (Perzia).