Napríklad, dokážeme si vybaviť sériu udalostí len na základe jediného senzorického podnetu. Napríklad, vôňa pečúcich sa koláčov nám pripomenie, aké koláče nám v detstve vypekala stará mama. Ani sa nenazdáme a zrazu sa nám v mysli premieta celý pomyselný fotoalbum. Navyše, predstaviť si dokážeme nielen to, čo sa odohralo, ale aj udalosti, ktoré sa v skutočnosti nikdy nestali ale mohli sa.

Za mentálne cestovanie vďačíme epizodickej pamäti

V ľudskej pamäti sa udalosti odohrávajúce sa v istom čase a priestore ukladajú vďaka tzv. epizodickej pamäti. Z nej môžeme spomienky vyvolať v podstate kedykoľvek a na základe akéhokoľvek podnetu, ktorý s nejakou udalosťou súvisí. Ako informuje portál Medical Express, za túto schopnosť vďačíme časti mozgu, ktorej sa hovorí hipokampus. Štúdie navyše ukazujú, že človek je jediným tvorom na Zemi, ktorý si dokáže vybaviť nielen udalosti, ktoré sa v minulosti odohrali, ale aj také, ktoré sa v skutočnosti nikdy nestali, no súvisia so skutočnými udalosťami.

Vďačíme za to tzv. kauzálnemu odôvodňovaniu, teda schopnosti priradiť k istým činnostiam následky. Uvedomujeme si napríklad, že ak zajtra nepôjdeme do potravín nakúpiť, o niekoľko dní nebudeme mať čo jesť. Vedci sa rozhodli, že sa tejto schopnosti prizrú bližšie a zistia, ktoré časti mozgu sú zodpovedné za to, že človek dokáže v mysli cestovať v čase a v priestore.

Človek si dokáže predstaviť udalosti reálne, aj hypotetické

Článok bol publikovaný v odbornom časopise Journal of Cognitive Neuroscience a objasňuje, akým neurálnym procesom vlastne vďačíme za to, že sme schopní vnímať tzv. psychologické plynutie času. Vedcov zaujímalo najmä to, vďaka čomu dokážeme s časom a udalosťami mentálne manipulovať a udalosti v pamäti chronologicky usporiadať. V rámci výskumu vedci požiadali skupinu participantov, aby si sami seba predstavovali v rôznych časových úsekoch a svoje mentálne „ja“ tak premietali aj v rôznom priestore.

Činnosť mozgu počas mentálneho premietania bola následne zachytená vďaka magnetoencefalografii, čo umožnilo vedcom vidieť, ako sa do mentálneho premietania zapája hipokampus. Hipokmapus pozostáva z niekoľkých častí a ukázalo sa, že každá je viac či menej aktívna v inej fáze mentálneho premietania, presná funkcia jednotlivých častí však zatiaľ ostáva neznáma. Isté však je, že vďaka hipokampu si človek sám seba dokáže predstaviť na rôznych miestach v rôznych časových úsekoch a počas rôznych udalostí, reálnych ale aj hypotetických.

Zaujímavé je, že neurálna aktivita v špecifických častiach mozgu je viditeľná počas toho, ako si človek predstavuje hypotetické udalosti, nie je však viditeľná vtedy, keď si predstavujeme udalosti reálne.

Pozri aj:

Vedcom sa podarilo zistiť, čo spôsobuje migrény. Môže za to genetická malformácia

Medical Express