Miestami je to na nevydržanie a najradšej by sme celý deň ostali niekde v klimatizovanej miestnosti. Ak ale dôjde na najhoršie, chvíľu človek prežije aj uprostred rozpálenej púšte. Aká je však najvyššia teplota, ktorú dokáže ľudské telo reálne zvládnuť?
Závisí to od vlhkosti vzduchu
Následkom klimatických zmien musíme znášať čoraz väčšie extrémy, čo sa týka počasia. Extréme búrky či horúčavy sa stávajú bežnou realitou. Ľudské telo je odolné a zvládne všeličo, dokedy však dokáže odolávať napríklad extrémnym horúčavám? Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Science Advances, odpoveď je jednoznačná. Človek zvládne teplotu do 35 °C (presnejšie od 34 °C do 36,5 °C). Platí to však v závislosti od vlhkosti vzduchu.
Tých 35 °C teda nie je rovnaká teplota, akú ukazuje napríklad aplikácia v mobile, alebo akú vidíte v predpovedi počasia, píše portál Live Science. Táto teplota sa určuje špecifickým spôsobom, a to teplomerom, ktorý je obalený mokrou textíliou. Vedci tak berú do úvahy nielen teplo, ale aj vlhkosť. Prečo je to dôležité? Podľa odborníkov preto, lebo čím viac vlhkosti sa nachádza vo vzduchu, tým ťažšie dochádza k vyparovaniu potu z tela a tým je pre telo náročnejšie ochladiť sa.
Ak je vysoká teplota, no nízka vlhkosť alebo naopak, ľudské telo toho pravdepodobne zvládne omnoho viac. Ak je však vysoká teplota a aj vlhkosť vzduchu, môže to byť pre človeka veľmi nebezpečné. Napríklad, ak teplota dosiahne 46,1 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 30 %, pri teplomere obalenom mokrou látkou by to znamenalo 30,5 °C. Ak však teplota stúpne na 38,9 °C a relatívna vlhkosť dosiahne 77 %, teplomer v mokrej látke by nameral 35 °C.
V nasledujúcich rokoch sa bude situácia zhoršovať
Ak je príliš vysoká teplota a zároveň privysoká vlhkosť vzduchu, človek jednoducho nedokáže regulovať svoju vnútornú telesnú teplotu. Ak k tomu dôjde, tomuto javu sa hovorí hypertermia. Ako informuje NIH, ak telesná teplota stúpne nad 40 °C, môže dôjsť k zmenám vedomia, k zrýchlenému pulzu, k nedostatku potenia a napokon môže človek upadnúť do kómy. Nemusí však okamžite dôjsť k úmrtiu. Telo vydrží s takýmto teplom bojovať približne 3 hodiny.
Samozrejme, presný čas nie je možné predvídať. V experimentoch, ktoré vedci vykonali, boli ľudia ponorení do nádrží s horúcou vodou, pričom vedci ich vytiahli hneď, ako ich telesná teplota začala nekontrolovateľne stúpať. Aj nižšia teplota však môže byť nebezpečná, a to napríklad vtedy, ak sa človek venuje intenzívnej fyzickej aktivite alebo je na priamom slnku.
Ťažkosti s reguláciou telesnej teploty môžu mať aj seniori, ľudia s niektorými ochoreniami, napríklad trpiaci obezitou alebo ľudia, ktorí užívajú antipsychotiká. Našťastie, v dejinách merania boli extrémne vysoká teplota a zároveň vysoká vlhkosť vzduchu namerané len niekoľkokrát. Nebezpečné hodnoty boli od roku 1980 namerané na severe Pakistanu či na pobreží Perzského zálivu. Následkom globálneho otepľovania sa však život ohrozujúce podmienky vyskytujú už na viacerých miestach, aj keď zvyčajne len na krátky čas. V nasledujúcich 30 až 50 rokoch sa však môže situácia výrazne zhoršiť. Ohrozené sú najmä krajiny ako Mexiko, severná časť Indie či západ Afriky.
Nahlásiť chybu v článku