Keď v decembri roku 2015 bola podpísaná Parížska dohoda o klimatických zmenách väčšinou krajín sveta na čele s najväčšími znečisťovateľmi – USA, Čínou a Indiou, bol to veľký okamih pre svetové životné prostredie. Vyzeralo to tak, že svet konečne speje k obmedzeniu vypúšťania skleníkových plynov a že svitnú konečne lepšie časy pre našu planétu. Avšak potom Baracka Obamu vystriedal na čele Spojených štátov amerických Donald Trump, ktorý sa už v predvolebných diskusiách vyjadroval v duchu, že klimatické zmeny neexistujú a dohodu z Paríža zruší. Aj keď takmer celý svet dúfal, že to bude len jedno z Trumpových vyjadrení, ktoré napokon neuskutoční, teraz to vyzerá tak, že tento predvolebný sľub, prezident Trump vyplní.

Z pohľadu ekonomiky hociktorého štátu je podpísanie Parížskej dohody zvyčajne nevýhodné. Tým, že sa štát zaväzuje znižovať vypúšťanie emisií, to ho brzdí v hospodárskom rozvoji a to najmä vtedy, ak energiu získava zo spaľovania fosílnych palív. Pravdou je, že aj v USA sa čoraz viac rozmáha získavanie energie z obnoviteľných zdrojov, no získavanie energie zo spaľovania fosílnych palív je v USA stále veľkým ťahúňom ekonomiky. Donald Trump cez Twitter uviedol, že konečné rozhodnutie o Parížskej dohode vydá už čoskoro. Avšak svojmu ministrovi pre ochranu životného prostredia oznámil, že od dohody sa chystá odstúpiť. A to rozhodne nie je pre svet dobrá správa.

Čo je Parížska dohoda?

Parížska dohoda je globálna dohoda o zmene klímy, ktorá sa dosiahla 12. decembra 2015 v Paríži. Táto dohoda predstavuje akčný plán zameraný na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod 2°C. Vzťahuje sa na obdobie po roku 2020.  Jej dlhodobý cieľ, okrem  udržania zvyšovanie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, je tiež to, že sa bude pokračovať v úsilí o obmedzenie tohto zvyšovania na 1,5°C.

Mnohé, najmä chudobné krajiny sveta sú už teraz sužované klimatickými zmenami. Zastavenie nárastu globálneho otepľovania by im teda malo pomôcť, aby tieto zmeny nepokračovali a globálna klíma sa tak stabilizovala. Ak by totiž trend nárastu pokračoval, mnohé krajiny by mohli už v priebehu niekoľkých desaťročí zažiť katastrofické scenáre zahrňujúce zaplavenie veľkých území vodou, nedostatok jedla a pitnej vody a nemožnosť pestovania plodín.

Čo sa stane so svetom, ak USA vypovedá Parížsku dohodu?

Ak by sa svet ku klimatickým zmenám nestaval nijako, prípadne by ich ignoroval, v priebehu niekoľkých rokov by sa svet veľmi rýchlo zmenil. Avšak nie tak, ako by sme chceli. Na mnohých miestach, kde je už teraz nedostatok vody, by sa jej zásoby ešte zmenšili, či by úplne vymizli. Počasie, ktoré už teraz mnohí považujeme za nevyspytateľné, by sa zhoršilo ešte viac. Prichádzali by stále silnejšie a masívnejšie hurikány, ktoré by spôsobovali veľké záplavy. Nastali by tak veľké rozdiely. Niektoré územia by trpeli nedostatkom vlahy, iné by boli zase sužované povodňami obrovských rozmerov.

Letá by boli extrémne horúce, ešte viac ako sú v súčasnosti. To by okrem potreby väčších dodávok vody spôsobovalo aj čoraz väčšie požiare vyplývajúce opäť z nedostatku vody. Rozsiahle a ničivé požiare by produkovali veľké množstvá oxidu uhličitého – čo by svetu zasadzovalo ďalšie pomyselné klince do rakvy.

Záplavy pobrežných oblastí vyplývajúce z topenia ľadovcov by priniesli aj ďalší problém, ktorý je aj v súčasnosti v Európe veľkou témou. Tou sú utečenci. Aj keď teraz do Európy prúdia najmä utečenci pred vojnou, či ekonomickí migranti, ich čísla sú v porovnaní s utečencami, ktorí by opustili svoje domovy kvôli klimatickým zmenám až smiešne. Stovky miliónov ľudí z pobrežných oblastí by stratilo svoje domovy a presúvali by sa do miest, kde by mohli začať nový život. To by znamenalo nárast napätia medzi migrantmi a ostatnými obyvateľmi, čo by prispelo k väčšiemu extrémizmu.

Kvôli veľkému suchu a vyšším teplotám, by mnohí ľudia trpeli hladom a nedostatkom vody, čo by sa odzrkadlilo aj na zdraví obyvateľstva. Začali by sa vo veľkom šíriť choroby, mimo toho aj mnohé tropické choroby, ktoré by sa kvôli vyššej teplote dokázali rozšíriť aj do miest, kam dnes ešte nemajú dosah. Malária ročne zabije ročne až do troch miliónov ľudí, avšak o niekoľko desaťročí by toto číslo mohlo ešte hrozivo narásť.

Máme nádej

Všetky tieto riziká sú žiaľ reálne, no nemusia nastať. Je potrebné celospoločenské uvedomenie si rizík vyplývajúcich z globálnych zmien klímy a nezatvárať pred nimi oči, ale aktívne hľadať riešenia. Tomu vo veľkom napomáha vedecko-technologický rozvoj. Vo svete sa rozširuje budovanie solárny parkov, pred nedávnom sme vám napríklad priniesli správu o otvorení najväčšej solárnej elektrárni na vode v Číne. Sú zahájené aj ďalšie projekty, ktoré by mohli odkloniť našu potrebu získavania energie od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom. Avšak dovtedy je potrebné, aby sa ľudstvo a najmä svetoví lídri zhodli na potrebe aktívne bojovať proti klimatickým zmenám a vo veľkom podporovať projekty, ktoré ich dokážu potlačiť.

Pozri aj: 27 fotografií, ktoré ukazujú, že koniec sveta je naozaj blízko

iflscience.com, europa.eu