Neustále jej je veľa, presúvame preto oddych, rodinu a všetko ostatné na druhé miesto, len aby sme stihli ešte niečo v práci dokončiť. Dostávame sa do kolobehu, z ktorého je náročné dostať sa von a následkom je syndróm vyhorenia. Ako nás môže ohroziť a ako sa z neho vyliečiť?
Nadmerná pracovná záťaž a chronický stres
Ako informuje portál Medical Express, syndróm vyhorenia je spôsobený nadmernou pracovnou záťažou a chronickým stresom. Človek zrazu nie je spokojný s ničím, čo v práci urobí, pociťuje vyčerpanie, a to nielen fyzické, ale aj psychické. Na takýto druh záťaže následne reaguje hormonálny systém, imunitný systém, metabolizmus, ale aj kardiovaskulárny systém. Ak sú však tieto systémy v napätí pridlho alebo príliš často, môže sa stať, že sa nevrátia do normálneho stavu a telo ochorie.
Aj keď nám kultúra a iné aspekty života nedovoľujú len tak si kedykoľvek vziať dlhodobú dovolenku, predsa len by sme si mali dávať na syndróm vyhorenia pozor a robiť všetko preto, aby sme sa mu vyhli. Ako zistíte, že vás syndróm vyhorenia postihol?
Syndróm vyhorenia sa vyznačuje troma hlavnými príznakmi, a to emocionálnym vyčerpaním a frustráciou, cynizmom a neschopnosťou zaujímať sa o klientov či kolegov a napokon nespokojnosťou s vlastnou prácou.
Nájdite si čas na oddych
Ak sa chcete syndrómu vyhorenia vyhnúť, je dôležité zamerať sa na to, aby mal človek vždy po pracovnom dni čas oddýchnuť si a opäť načerpať nové sily. Splniť pracovné nároky síce nie je jednoduché, no snažiť sa byť neustále produktívnejší za každú cenu nie je zdravé. Každý deň by sme si preto mali vyhradiť chvíľku, kedy nemyslíme na nič, čo súvisí s pracovnými povinnosťami a vyvoláva v nás stres. Vďaka tomu telu umožníme, aby napríklad upravilo hladinu kortizolu v tele.
Samozrejme, redukovať stres by sme nemali len doma, po dlhom pracovnom dni, ale aj priebežne počas dňa. Napríklad, v práci si urobte krátku prestávku a venujte niekoľko minút tomu, aby ste stres odbúrali. Vyskúšať môžete dychové cvičenia a ak vás prepadne mentálne alebo fyzické vyčerpanie, skúste vymeniť úlohu, na ktorej práve pracujete, za niečo iné. Ak zas máte chvíľu voľna medzi pracovnými stretnutiami, venujte ich relaxu namiesto neustáleho kontrolovania nových emailov.
Po práci by sme sa zas mali venovať niečomu, čo nám robí radosť, tráviť čas s priateľmi, čítať alebo si pozrieť dobrý film. Dôležité je vykonávať aktivity na základe toho, akú v nás vyvolávajú emocionálnu odozvu. Napríklad, ak vás sociálne siete vždy rozhnevajú, neotvárajte ich, kým to nie je nutné. Ak ste introvert a rozhovory s ľuďmi vás vyčerpávajú, ani násilná socializácia vám načerpať sily nepomôže. Navyše, dôležité nie je množstvo času, ktoré danej aktivite venujete, ale či je daný čas strávený kvalitne. Je dôležité, aby sme robili niečo, čo máme radi a robíme to pre vlastné potešenie.
Dokážete nemyslieť na prácu?
Vedcom sa podarilo odhaliť štyri kľúčové veci, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa syndrómu vyhorenia. Prvou z nich je tzv. mentálne odpojenie sa, teda schopnosť odsunúť myšlienky na prácu bokom. Druhým kľúčom je relax, teda ničnerobenie na gauči, prechádzka v prírode alebo čítanie knihy. Tretím kľúčom je majstrovstvo, teda zvládnutie nejakej aktivity, ktorá sa netýka práce, napríklad učenie sa nových jazykov alebo športovanie. Štvrtým kľúčom je kontrola, teda schopnosť určiť si priority a zvoliť si, ako človek strávi svoj čas.
Samozrejme, nie je jednoduché držať sa spomínaných kľúčov. Mnoho ľudí nedokáže rozprávať o ničom inom, len o práci a v takom prípade socializácia nenapomáha mentálnemu odpojeniu. Hranicu medzi prácou a súkromím neraz narúšajú sociálne siete a neustála potreba kontrolovať svoj mobil.
Medical Express
Nahlásiť chybu v článku