Syndróm vyhorenia je v posledných rokoch veľmi silnou, niekedy možno až prehliadanou témou, ktorá však má v modernej spoločnosti svoje miesto. Rovnako existujú aj zamestnania, v ktorých je šanca na vyhorenie podstatne vyššia, ako v niektorých iných.
Narastajúca únava, nedostatočná podpora, pocit frustrácie či nenaplnené očakávania sú základnými príznakmi toho, že človek sa môže blížiť k vyhoreniu. „Burnout sa vyvíja, keď niekto čelí vysokej úrovni stresu, ale nemá prístup k primeraným zdrojom, ako je sociálna podpora, užitočné rady, spätná väzba od priateľov a kolegov, alebo nemá kontrolu nad tým, ako trávi čas,“ vysveľuje výskumník vyhorenia, profesor Arnold B. Bakker.
Portál Akobuk dal dokopy niekoľko odvetví a prác, pri ktorých je človek primárne v kontakte s ľuďmi, čo môže prispieť k jeho postupnému vyhoreniu. Ako spomína, ide najmä o zamestnania, kde sa človek najviac stretáva s ľuďmi, prípadne im poskytuje rôzne služby.
Zdravotníctvo „vedie“
Ako číslo 1 je v zozname uvedené zdravotníctvo. Percentuálne sa počet ľudí, ktorí trpia depresiami, respektíve syndrómom vyhorenia, ráta na dve až tri desiatky, čo teda určite nie je len taký zanedbateľný číselný údaj. Najväčšia miera vyhorenia je pri špecializáciách ako urológ, neurológ či rehabilitačný lekár. K tomu však nepatria len lekári. Ide aj o zdravotné sestry či pracovníkov záchranných zložiek, kam patria hasiči aj policajti.
Za zdravotníctvom je v tesnom závese školstvo. Pri výskume zo Spojených štátov, kedy sa pýtali ľudí v školstve, že či a ako veľmi je ich práca stresujúca, až 58 % potvrdilo, že má kvôli práci zhoršené psychické zdravie. Nasledujú sociálni pracovníci. Často nedocenená, no nesmierne dôležitá práca, ktorú vykonávajú, súvisí s vyhorením častejšie, než by si kto myslel. Ide totiž hlavne o tzv. únavu zo súcitu, ktorú musia vydať na dennej báze.
Lepšie na tom nie sú ani ľudia pracujúci v právnom prostredí
Na 4. priečke sú ľudia pracujúci v sektore hospodárstva, práva a administratívy. V tomto spojení sa najčastejšie hovorí o enormnom tlaku od nadriadených v kombinácii s komplexnými úlohami, ktoré majú často presné časové ohraničenie.
Ak teda pracujete v jednom z uvedených odvetví, šanca psychického vyhorenia je vyššia, no hlavným oporným bodom, ako tomu predísť, je podľa Akobuk starostlivosť o seba. Pomôcť môže aj diskusia s partnermi či terapeutmi, kde sa môže predísť negatívnym následkom už v zárodku.
Nahlásiť chybu v článku