Človek je tvor, ktorý má už odpradávna v mozgu „zákódované“ neustále sa čosi pýtať. Prečo sme tu? Je vesmír nekonečný? Má náš život nejaký hlbší zmysel? To sú otázky skôr filozofického charakteru. Potom sú tu otázky typu: Ako vzniká dúha? Prečo vzduch po daždi pekne vonia?

Vzduch po daždi sa odborne nazýva petrichor. Je to v podstate vôňa dažďa dopadajúceho na vysušenú zem. Ako to už pri týchto „múdrych“ výrazoch býva, slovo petrichor sa skladá z dvoch slov. Petros, čo v gréčtine znamená skala a ichor, čo je podľa antickej mytológie tekutina prúdiaca v žilách bohov. Pred tým, ako dážď dopadne na zem, je to len obyčajná voda. Nemá žiadny špecifický zápach. Po tom, čo kvapky dopadnú na zemský povrch, začneme cítiť čerstvú, takmer až sladkú vôňu.

Ak by som sa mala vyjadriť v poučke, tak petrichor je zreteľná vôňa, ktorá po dlhom teplom a suchom období sprevádza prvý dážď. Tento termín bol publikovaný  v roku 1964 dvomi austrálskymi výskumníkmi, Isabellou Joy Bearovou a Richardom Grenfellom Thomasom, pre časopis Nature. Richard Thomas sa dlhé roky pokúšal charakterizovať jav, ktorý už celé stáročia existoval, no nikto sa nad ním nejako „extra“ nezamýšľal. Táto vôňa však už raz bola popísaná, a to malou indickou spoločnosťou, ktorá vyrábala parfémy. Prirovnali ju k vôni santalového dreva a olejov a nazvali ju „matti ka attar“, čo v preklade znamená parfém Zeme. Zdroj tejto vône bol však neznámy.

Gro celej teórie týchto dvoch austrálskych výskumníkov spočíva v tom, že počas dlhotrvajúceho obdobia sucha niektoré rastliny vylučujú olejovité látky, ktoré sa postupne zmiešajú so zemou a sú absorbované kameňmi, a teda celým okolitým prostredím. Počas dažďa sa tieto látky uvoľňujú do vzduchu a zmiešavajú sa s tzv. geosmínom, čo je zlúčenina, ktorá je produkovaná baktériami, ktoré žijú v pôde. Joy a Richard pracovali v tej dobe v spoločnosti „Mineral Chemistry“ a na základe pokusu tento jav objasnili. Na sparených suchých kameňoch, ktoré boli vystavené vysokej teplote, sa objavili žltkasté olejovité kvapky.

O niečo neskôr sa prišlo aj na to, že sa tieto látky môžu zmiešavať s aerosólmi, alebo aj s ozónom. Zmiešané olejovité látky majú aj jednu špecifickú úlohu. Majú spomaľovať rast rastlín, a to tak, že chránia semená pred klíčením keď je aktuálne nejaké nevhodné obdobie. Múdre… tieto rastliny.

Podobne príjemnú vôňu môžete zacítiť aj vo vlhkom lese, resp. keď sa nachádzate v tienistej oblasti, kde je pôda vlhká. Keďže baktérie, ktoré túto omamnú vôňu spôsobujú existujú po celom svete, nie je tento jav viazaný len na určité konkrétne miesto na Zemi. Možno ste nevedeli, ale ľudia túto vôňu tak milujú, že ňou začali plniť aj fľaše a z takéhoto vzduchu si urobili biznis.

Za objasnenie tohoto fenoménu môžeme byť teda vďační práve Richardovi a Joy. Celé roky strávili v oblasti vedy a navyše Joy bola v tej dobe veľkou inšpiráciou a vzorom pre všetky ženy vo vede. Ako ste na tom s touto vôňou vy? Tiež milujete vôňu vzduchu po daždi?

interez.sk (Lucia M.)