Možno si to ani neuvedomujeme, no slová majú obrovskú silu. Dokážu nás informovať, ale aj inšpirovať či povzbudiť, no na druhej strane nás dokážu tiež sklamať, nahnevať, alebo nám ublížiť. Je preto namieste, že niektorí vedci zameriavajú svoje výskumy práve na slová a na to, ako vplývajú na nás a na našu psychiku. Najnovší výskum, zaoberajúci sa slovami, sa zameral na jedno konkrétne slovo a zistil, prečo ho mnohí ľudia tak neradi počujú.

Paul Thibodeau, psychológ z Oberlinskej fakulty v Ohiu, sa rozhodol, že preskúma slovo „vlhký“, v angličtine „moist“.

Toto, na prvý pohľad úplne bežné slovo, vyvoláva u niektorých ľudí odpor, nechutenstvo, alebo averziu. Nedávno zverejnená štúdia zistila, že 18% ľudí má averziu voči slovu „vlhký“.

Paul sa preto rozhodol, že sa pozrie na toto slovo trochu bližšie. Vytvoril tri predpoklady, prečo toto slovo vyvoláva averziu. Prvé je samotný zvukový prejav slova (moist), ďalšia, že slovo môže byť vnímané dvojzmyselne a nakoniec, že poukazuje na niečo nechutné.

Vytvoril sériu pokusov, kde porovnával toto slovo s inými slovami. Medzi tie slová patria také, čo sa vzťahujú k vlhkým telesným výlučkom, ako je hlien, zvratky alebo zvracanie, ďalej slová vzťahujúce sa k pohlaviu ako vagína, penis, nadržaný alebo anglické f*ck. Posledná skupina porovnávacích slov mala vzťah k podobnej zvukovej výslovnosti slova „vlhký – moist“, ako slová ako foist, hoist alebo rejoiced.

Zistil, že ľudia, ktorí na začiatku pokusov uviedli, že im toto slovo vadí preto ako znie, tak sa im nepáčili ani príbuzne znejúce slová. Tí, ktorí uviedli, že so slovom nemajú žiadny problém, ho často vnímali najviac v kontexte so sexom.

A nakoniec skupina ľudí, ktorá uviedla, že toto slovo pokladajú za odporné, nemalia žiadny problém so slovami, ktoré zneli podobne.

Ďalej zistil, že ľudia, ktorí toto slovo pokladajú za odporné, majú veľmi podobné odporné pocity zo slov ako hlieny a zvracať. To naznačuje, že u mnohých ľudí je slovo „vlhký“ prepojené s telesnými tekutinami, a práve to u nich vyvoláva odpor.

Vedci tiež zistili sociálnu averziu voči slovu. Účastníkom štúdie prehrávali video, kde muži bez nejakého dôvodu a kontextu hovoria slovo „vlhký“. Ďalšej skupine prehrávali video, kde kuchár opisuje chuť torty a takisto niekoľkokrát povie slovo „vlhký“. Ľudia, ktorí pozerali video s mužmi, prejavovali k slovu väčší odpor ako tí, ktorí sledovali video o torte. To naznačuje, že vnímanie slova je viazané aj na situáciu, v ktorej je použité.

Vzhľadom na zistenia zo štúdie vyplynulo, že nepríjemné reakcie na toto slovo pramenia najmä z odporu voči telesným výlučkom.

Thibodeau vysvetľuje, že znechutenie je prirodzený obranný systém človeka. Keby sme ho nemali a nemali by sme odpor napríklad voči zvratkom alebo výkalom, nákazlivé choroby by sa mohli oveľa ľahšie šíriť. Čo ale nevieme, je to, či tento odpor je prirodzený inštinkt, alebo je výsledkom spoločnosti k tomu, čo považujeme za nechutné. Možná je aj kombinácia obidvoch faktorov. To bude predmetom ďalších Thibodeauovych štúdií.

Je zaujímavé, že také bežné slovo môže vyvolávať u mnohých ľudí rôzne myšlienky a emócie. Ako ste na tom vy? Pripadá vám slovo „vlhký“ nechutné či odporné? Alebo vo vás vzbudzuje sexuálny podtext? Napíšte nám do diskusie.