Iba prednedávnom sa stala čivava menom Spike vo veku 23 rokov najstarším žijúcim psom na svete. Z titulu sa ale dlho netešila, lebo tu máme nového najstaršieho psa. Keďže tieto rekordy sa zvyčajne prepisujú vtedy, keď aktuálne najstarší pes zomrie, môže táto správa pôsobiť smutne. Nie je to ale našťastie tak, nový najstarší pes menom Bobi sa uchádzal o titul iba teraz a keď sa jeho vek potvrdil, odobral sa titul Spikeovi, ktorý stále žije.
Ako informuje stránka Guinnessových rekordov, Bobi sa narodil 11. mája 1992, čo znamená, že k 1. februáru 2023 mal 30 rokov a 266 dní. Bobi neprepísal iba rekord najstaršieho žijúceho psa, ale prepísal aj oveľa významnejší rekord. Je totižto aj absolútne najstarším psom v histórii zaznamenávania veku.
Bobi žije v portugalskej dedine Conqueiros v blízkosti mesta Leiria. Zastupuje portugalské plemeno Rafeiro do Alentejo určené na stráženie dobytka. V priemere sa psy tohto plemena dožívajú 12 až 14 rokov, takže Bobi už žije viac ako dvojnásobok priemerného veku.
Týmto prekonal tiež dávny rekord psa Bluey, ktorý sa narodil v roku 1910 a zomrel v roku 1939, prežil teda 29 rokov a 5 mesiacov.
Bobi sa narodil v roku 1992, kedy bol zaregistrovaný u veterinára, ktorý potvrdil jeho vek. Taktiež bol jeho vek overený databázou domácich zvierat schválenou portugalskou vládou.
Zázračné prežitie
Bobi pritom ani nemal žiť. Narodil sa ako jedno zo štyroch šteniat v búde, kde rodina skladovala drevo. „Mal som vtedy osem rokov,“ hovorí dnes už 38-ročný Leonel Costa a poznamenáva, že vždy mali doma veľa psov, lebo jeho otec bol poľovník.
Keďže sa im rodili šteňatá často a nebol o ne záujem, tak ich utrácali. Deň po narodení teda Leonelovi rodičia šteňatá vzali, keď ich mama, sučka Gira, nebola pri nich. Neuvedomili si však, že jedno šteňa sa schovalo v kope dreva.
Keď Leonel spolu s bratmi zistili, čo urobili rodičia, boli veľmi smutní. Všimli si však, že sučka stále chodí na miesto ku drevu. Následne tam objavili Bobiho. „Vedeli sme, že keď Bobi otvorí očká, naši rodičia ho už neutratia„. Do dvoch týždňov sa Bobimu oči otvorili a aj keď sa rodičia na Leonela a jeho súrodencov hnevali, Bobi už ostal s nimi.
Recept na dlhovekosť?
To, čo spôsobilo dlhovekosť Bobiho, je záhadou. Leonel si myslí, že významný faktor je pokojné prostredie, v ktorom žije. Taktiež nikdy nebol pripútaný na reťazi a užíval si voľný pohyb po dvore, poliach a lesoch. Bobi je tiež spoločenský, keďže vyrastal obklopený inými zvieratami.
V starobe už je síce menej akčný a zvyčajne chodí iba po dvore v spoločnosti mačiek. Tiež horšie vidí a niekedy narazí do prekážok a rád si po obede pospí. V zime dáva prednosť relaxu v teple.
Čo sa týka stravy, Bobi vždy jedol iba jedlo, ktoré jedli ľudia. „Čo sme jedli my, jedli aj psy,“ povedal Leonel a zamýšľa sa, že to mohlo prispieť k dlhovekosti. Aj teraz si Bobi radšej vyberie ľudskú stravu pred tou určenou pre psy v konzerve. Leonel ale priznáva, že vždy im jedlo umyli, aby ho zbavili korenín.
Zdravotne je na tom Bobi vzhľadom na vek dobre, v roku 2018 musel byť hospitalizovaný kvôli problému s dýchaním, no našťastie to zvládol.
Zaujímavé tiež bolo, že Leonel nikdy neuvažoval o tom, že je Bobi starý. Keď posielal žiadosť o udelenie titulu ani netušil, že Bobi by mohol byť absolútne najstarším psom na svete. Bobi by sa mal v máji tohto roku dožiť už 31. narodenín.
Nahlásiť chybu v článku