Mnohí chodia do zamestnania, starajú sa o deti, prípadne iných členov rodiny, popri tom treba stihnúť starostlivosť o domácnosť, varenie, nákupy a iné záležitosti. Povinností je toľko, že na zábavu či koníčky niekedy jednoducho nemáme čas. Navyše, povinnosti nás okrádajú aj o spánok.
Spíme menej, ako by sme mali
Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Journal od Sleep Research, počas pracovného týždňa nás povinnosti pripravia v priemere o 30 minút spánku denne, čo znamená 2,5 hodiny týždenne. Ako píše portál The Conversation, do štúdie bolo zahrnutých 100 ľudí vo veku od 60 do 71 rokov ktorých vedci skúmali po dobu 2 rokov.
Vedcov okrem iného zaujímalo, ako sa spánkový režim ľudí zmenil po nástupe do dôchodku. Následne porovnali množstvo a kvalitu spánku, ktorí si ľudia dopriali počas pracovného týždňa pred odchodom do dôchodku a po ňom.
Počas pracovného týždňa sa mnohí z nás tešia na víkend najmä preto, že nemusíme skoro vstávať. Ukázalo sa, že dôchodcovia majú víkend počas celého týždňa, aspoň čo sa týka spánku. Kým pracujúci ľudia spia zvyčajne 6,5 hodiny, dôchodcovia si počas pracovných dní dopriali v priemere 7 hodín spánku. Navyše, množstvo spánku, ktoré si dôchodcovia počas týždňa dopriali, bolo každý deň približne rovnaké.
Je doháňanie spánkového deficitu efektívne?
Čo sa týka spánku počas víkendu, neraz dlhší spánok vnímame ako dospávanie, štúdia však hovorí, že to v skutočnosti nie je doháňanie spánkového deficitu, ale preferovaná dĺžka spánku. To znamená, že cez víkend spíme toľko, koľko naše telo potrebuje. Čas, ktorý prespíme počas víkendu, nie je žiadnou kompenzáciou spánkového deficitu, ktorý si nazhromaždíme počas pracovného týždňa.
Koľko spánku vlastne potrebujeme? To sa podľa NCBI mení v závislosti od mnohých faktorov, vrátane veku. Dospelý pracujúci človek by však mal spať aspoň 7 hodín denne. Čím sme však starší, tým menej spánku potrebujeme k tomu, aby sme sa počas dňa cítili dobre po mentálnej aj fyzickej stránke. Medzi ľuďmi sú však badateľné individuálne rozdiely, čo znamená, že iný človek vo vašom veku môže potrebovať iné množstvo spánku ako vy.
Pozor na sociálny jetlag
Je preto náročné odhadnúť, koľko spánku je primálo, odborníci však zistili, že ak spíme menej ako 6 až 7 hodín, negatívne to ovplyvňuje našu schopnosť sústrediť sa, ale aj reakčný čas. Navyše, účinky nedostatku spánku sú dlhodobé, ak človek spal menej ako je odporúčaný počet hodín, následky boli badateľné aj po tom, čo si doprial 3 noci dlhšieho spánku po sebe.
Nedostatok spánku nám preto môže život poriadne znepríjemniť. Ľuďom, ktorí spia málo, hrozí vyššie riziko vzniku cukrovky, depresie a mozgovej porážky. Môže dôjsť k oslabeniu imunitného systému a častejšie dochádza k nehodám.
Problém nastáva aj vtedy, ak naše biologické hodiny neladia so sociálnymi hodinami, píše NCBI. Ak cez víkendy chodíme spať neskôr a vstávame neskôr, pondelky bývajú náročné, cítime sa unavení, podráždení a pociťujeme tzv. sociálny jetlag. Našťastie, existujú spôsoby, ako jeho dopad zmierniť. Ak dostatok spánku nestíhate, doprajte si ráno aspoň dostatok denného svetla. Naopak, večer je ideálne pobudnúť v zatemnenej miestnosti.
Nahlásiť chybu v článku