Má 16, je milá a inteligentná. Mladá študentka osemročného Gymnázia v Tvrdošíne si založila facebookovskú stránku, kde rozveseľuje ľudí neuveriteľným spôsobom. Podarilo sa nám porozprávať o tom, ako stránka vznikla a prečo je úspešná. Okrem toho nám prezradila, čo robí najradšej, ako vníma svet a v čom vidí úspešnosť iných blogerov.

Agát Broz je tvoja stránka, ktorá si postupom času získava popularitu medzi mnohými ľuďmi. Názov vznikol podľa tvojich iniciálok. Prezraď nám niečo o sebe. Koľko máš rokov, čo robíš vo voľnom čase, kde študuješ a odkiaľ si?

Moje meno je Agáta Brozová, tento týždeň oslávim sedemnáste narodeniny. Neviem, či si viem vybrať niečo, čo robím úplne najradšej. Hrám sa so slovami (a slová sa hrajú so mnou), vášnivo prokrastinujem, oddane skautujem, zbieram štvorlístky, šijem so všetkými čertami, robím scény na javisku a ešte sa veľmi rada len tak povaľujem v pyžame.  Som v sexte osemročného štúdia Gymnázia v Tvrdošíne, kde aj žijem a kde sa mám dobre, lebo tu máme peknú prírodu a moju posteľ.

Keď som prvýkrát narazila na tvoju stránku, zaujalo ma množstvo milých obrázkov s veľmi zaujímavým a vtipným situáčným popisom. Čo je jeho poslaním?

Prvotným poslaním bolo dotlačiť ľudí k inému  rozmýšľaniu, na aké sú zvyknutí a spolu s tým pobaviť a rozveseliť. Časom som začala kresliť aj Povzbudenky – čiernobiele letáčiky s povzbudzujúcimi frázami určené na vytlačenie a roznášanie po svete:

Snažím sa dokázať, že sa dá tvoriť aj humor, ktorý nie je postavený na stereotypoch či výsmechu, nikomu neubližuje a je (aspoň z veľkej časti) politicky korektný.

Tvojím primárnym cieľom (napr. aj v týchto Povzbudenkách) je povzbudiť a zabaviť. Myslíš, že to svet potrebuje? Zdá sa ti deprimovaný, možno zúfalý alebo smutný? Ako vnímaš dnešnú spoločnosť?

Vždy to záleží od uhlu pohľadu. Nemám rada také to ukazovanie prstom na „dnešnú dobu“, pretože v každej dobe boli ľudia, ktorí na ňu nadávali. Nová doba bola najhoršia hádam aj v praveku. Ale jedna vec ostala nezmenená, ľudia potrebujú lásku a radi počúvajú pekné slová, ktorých je možno niekedy málo. Ľudia sú a boli smutní aj veselí, ale pekné veci sa hodia každému. Rozdiel dnešnej spoločnosti od minulej je ten, že sa všetko dynamizuje a zrýchľuje, preto je príjemné občas preťať stereotyp akoukoľvek maličkosťou, ktorou môže byť aj nájdenie za stieračom namiesto pokuty Povzbudenku.

Čo sa stalo tým zásadným impulzom na jeho stránky Agát Broz?

S týmito obrázkami som začala už celkom dávno, niekedy pred troma rokmi, no vtedy to boli len záležitosti pár minút v skicári a zdieľala som ich len so svojimi priateľmi. Časom som sa zdokonaľovala, obrázkov už bolo vyše dvesto, keď som sa o nich v preplnenom vlaku z Bratislavy do Košíc rozprávala s kamarátkami a prívetiví vysokoškoláci v našom kupé ich tiež chceli vidieť. Jeden z nich mi povedal, že si určite musím založiť fanúšikovskú stránku (čo mi už pred tým hovorili aj kamaráti a rodinní príslušníci, ale to som si myslela, že len preto, lebo ma majú radi). A tak som si povedala, že asi na tom niečo bude a 30. októbra to bol rok od jej založenia.

V čom vidíš popularitu svojho blogu?

Zdá sa mi, že na Slovensku sa v poslednom čase roztrhlo vrece s milovníkmi slovných hračiek, aj s ich tvorcami. Ľudia majú radi moje nápady, lebo ich rozveseľujú (niekedy mi niekto napíše pekný komentár, alebo správu, ktorá ma prinúti k úsmevu), mám osobitý štýl ich spracovania a dopočula som sa, že aj pekné písmo. V popularizácii mi okrem vlastného úsilia (a chemických vtipov) pomohli rôzne články v internetových časopisoch (a teraz aj tu, juchú!) a v neposlednom rade z môjho pohľadu najlepší československý zábavný portál Emefka, na ktorý tiež svoju tvorbu pridávam.

Máš nejaké obľúbené fanúšikovské stránky, konkrétnych blogerov, ktorí ťa dokážu inšpirovať alebo motivovať k ďalšej tvorbe?

Inšpiráciu na konkrétne slovné hračky by asi nebolo najmúdrejšie čerpať u iných autorov, z ktorých u mňa vyhráva Dyslektik a Kukučka. Zo známejších blogov čítam len Troška trosku (nie som si celkom istá, ako sa to má skloňovať). Okrem toho sledujem veľa zahraničných ilustrátorov a komiksových umelcov (Liz Climo, Sarah Andersen, Lunarbaboon, Marc Johns, Caro Martini a tých dvesto ďalších, na ktorých som zabudla).

Prečo si sa rozhodla svoje myšlienky vkladať do obrázkov, prečo to nie sú iba čisté texty?

Pre zaujatie oka bežného smrteľníka treba niečo iné ako niekoľko riadkov textu. Ako som spomínala, aj píšem, ale o tom vie málo ľudí a ešte menej číta. Už som sa zúčastnila aj získala ocenenia vo viacerých literárnych súťažiach, ale to je niečo iné. Na jednoduchý obrázok si nájde každý pár sekúnd, texty sú zložitejšie a všeobecne mám pocit, že literatúra má menšie publikum.

Je pravda, že ľudia začali vyhľadávať jednoduchšie veci a zábavu. Aj napriek tomu, že tvrdíš, že literatúra má menšie publikum, rada čítaš knihy? Stane sa niekedy, že si niečo prečítaš a okamžite musíš niečo nakresliť?

Samozrejme, čítam veľmi rada, a aj keď sama na čítanie často nájdem čas len cestou zo školy, som veľký fanúšik literatúry. No skôr sa mi stáva, že niečo prečítam a musím rýchlo niečo napísať, nápady na obrázky sa mi musia ukladať trochu dlhšie, aby som sa vyhla úplne prvému plánu.

Čo potrebuje vlastniť správny bloger?

Veľa času, odhodlania a silnej vôle, pretože v tomto odvetví neexistujú deadline-y, ktoré bývajú často (nielen) moja najväčšia motivácia.

Ako často pridávaš nové príspevky, závisí to iba od tvojho času alebo musíš mať obrovskú inšpiráciu? Kde tú inšpiráciu hľadáš?

Na začiatku som pridávala obrázky skoro každý deň a celkom mi to šlo, ale časom mi začali dochádzať nápady. Priznám farbu, občas som siahla aj po frazeologickom slovníku, no hlavnou inšpiráciou sú slová voľne plávajúce vzduchom, ktoré si ešte nik neskrotil. Tie chytám do sieťky na motýle a pretavujem ich do nejakej formy umenia. Teraz pridávam tak jeden – dva obrázky týždenne.

Stane sa, že tie obrázky odzrkadľujú tvoj život alebo bežné situáci, napr. u vás doma?

Veľmi často sú obrázky odzrkadlením niečoho, čo sa odohralo v rozhovore, ktorý som s niekým viedla, ale aj učiva preberaného v škole, alebo pokojne aj nejakého útržku vysielania v rozhlase či televízii, ktorý som si náhodne vypočula. Od ľudí, ktorí ma dobre poznajú, počujem niekedy aj viackrát denne vetu „Agáta, to musíš nakresliť!“ Samozrejme, nie všetky obrázky súvisia s mojim osobným životom.

Myslíš, že je pre človeka veľmi dôležité plniť si sny, robiť to, čo ho najviac baví? Ty si si založila stránku. Robí ťa to šťastnou a je to pre teba veľmi dôležité?

Rozhodne áno. Myslím, že pre každého človeka je dôležité byť šťastným, a to sa dá dosiahnuť jedine prostredníctvom vecí jemu blízkych a milovaných. Mňa ako človeka robí šťastnou nespočetne veľa vecí, ale samozrejme, toto moje internetové slovnohračkárske vyžitie je jednou z nich (v reálnom živote sa ktovie prečo na mojich vtipoch nesmeje skoro nik), takže je to príjemné vedieť, že niekto predsa len moje nápady ocení. Nech žije internet.

Chcela by si sa v tom vidieť aj v budúcnosti? Možno vymyslieť nejaký veľký projekt, ktorý by ťa dokázal aj uživiť?

Bol by to splnený sen uživiť sa niečím, čo ma baví a nemusím pri tom vychádzať z domu. Ale sme na Slovensku, takže sa na to musím pozerať realisticky – nemám taký potenciál ako anglicky hovoriaci tvorcovia. S otázkou, čo so životom, sa stretávam čoraz častejšie a mám chuť posúvať ju donekonečna, pretože v mojom veku už by som mohla aspoň tušiť, kam na vysokú… Čo teda netuším.

Viac z milej tvorby Agát Broz nájdeš aj na jej Facebooku.

interez.sk (Anna Zábojníková)