Ľudia z kmeňa Baka obývajú už celé tisícročia strednú a západnú Afriku. Nájdete ich v Kamerune, v okolí rieky Kongo, v Gabone aj v Stredoafrickej republike. Koľko ich vlastne je? To presne nevie nikto. Ani oni sami. Odhaduje sa, že „Bakov“ je od 5 do 30 tisíc. Historický názov pre týchto ľudí je Pigmejovia, no mnohí dodnes poznajú len toto pomenovanie. Už dlhé roky nežijú celkom izolovane. S moderným svetom sa stretli, no neholdujú mu. Ich domovom je dodnes prales a život funguje stále tak ako kedysi. Prijmite pozvanie do kmeňa Baka a spoznajte ich spolu s nami viac.
Nahliadnuť do života ľudí Baka môžete dnes spolu s nami vďaka fotografke a reportérke Susan Schulman. Tá sa o týchto ľuďoch dozvedela z rozprávania muža menom Louis Sarno. Sarno prežil v jednej z dedín kmeňa Baka celých 30 rokov, kde im pomáhal ako ich doktor. Ako sama povedala, ľudí Baka nevymedzujú národy, ale les. Je to komunita žijúca na 178 miliónov hektároch pralesa. V harmónii s prírodou tu žijú už tisícky rokov.
Dôkazom toho, že život sa tu za stovky rokov takmer vôbec nezmenil, sú aj tradície, ktoré prežili aj stretnutie s moderným svetom. Ľudia Baku dodnes praktizujú svoje rituály a ceremoniály. Jedným z najdôležitejších je rituál lovu. Vykonávajú ho pred lovom, aby bol úspešný, ale aj po love, ako prosbu pre lesného ducha. Takýmto spôsobom si od neho pýtajú povolenie loviť aj na ďalší deň.
Ľudia Baku nie sú vo svete známi len pre svoju malú výšku, ale aj geniálnu a hypnotickú hudbu. Tá spočíva v akomsi jódlovaní a napodobňovaní zvukov lesa, ktoré dôverne poznajú. To všetko v sprievode spevu detí, žien aj mužov a rytmického bubnovania. Tradičnej ceremónie pre lovom sa zúčastňuje aj samotný „duch lesa“. Je ním jeden z mužov, oblečený do lístia, ktorý lovcom udeľuje povolenie loviť a praje im šťastie. Hudba ľudí Baku je magická. Aj reportérka Susan Shuman sa vyjadrila, že niečo také dokonalé nikdy v živote nepočula.
To sú však tie pekné veci na tradičnom živote afrického kmeňa v pralese. Bohužiaľ, veci sa dnes majú tak, že je existencia týchto ľudí a ich kultúry je každým dňom ohrozená viac a viac. Ľudia Baku vedú ťažké životy. Príroda dáva, ale aj berie. Priemerná dĺžka života sa medzi týmito ľuďmi pohybuje na hranici 40 rokov. Obrovská úmrtnosť je aj u detí. 5 rokov sa dožije len asi polovica narodených.
S krátkym životom a vysokou úmrtnosťou detí však títo ľudia žijú už stovky rokov. Ich existenciu ohrozuje najmä miznúci prales. Ich domov, v ktorom predkovia prežívali tisícky rokov, im mizne priamo pred očami. To má za následkom aj znižujúce sa počty zviera, teda ich potravy. O zvieratá, ktoré v pralese ostanú, sa musia ľudia Baku deliť s pytliakmi. Im sa však rovnať nemôžu. Kým ľudia Baku lovia šípmi a oštepmi a to len pre svoju potrebu, pytliaci používajú strelné zbrane, pasce a lovia v obrovských množstvách, aby na svojom úlovku čo najviac zbohatli.
Ak si myslíte, že na život v pralese je už akosi neskoro a títo ľudia by sa mali konečne prispôsobiť modernému svetu vedzte, že v strednej a západnej Afrike bol kmeň Baku vždy považovaní za akúsi „podrasu“. Aj v týchto končinách existuje istá forma rasizmu. „Normálnu“ prácu dostanú len veľmi ťažko a keď sa im to aj podarí, podmienky a platové ohodnotenie majú oveľa nižšie ako „moderní“ Afričania. Je jasné, že v najbližších desiatkach rokoch čaká ľudí z kmeňa Baku drastická zmena životného štýlu, no podmienky na ich „normálny“ život nevyzerajú vôbec dobre. Budeme musieť len dúfať, že ich kultúra a zvyky nikdy celkom nezmiznú.
interez.sk (Lukáš M.), dailymail.co.uk
Nahlásiť chybu v článku