Rozhodnúť sa odísť žiť do ďalekej cudziny je obrovská výzva pre každého človeka. No usadiť sa tam a začať podnikať s výstavbou nehnuteľností, to si žiada špeciálnu dávku odvahy a snahy. Svoje o tom vedia aj manželia z Košíc, Lucia a Adrian, ktorí žijú na exotickom Zanzibare od roku 2020.
V článku sa dozviete aj:
- prečo sa rozhodli odísť žiť do exotiky;
- aké boli začiatky života na Zanzibare;
- aký záujem vyvolal ich plán stavať na ostrove domy;
- čo je v rámci vybavovania povolení najväčší problém;
- ako ich vnímajú domáci.
Podľa správ je máj zvyčajne na Zanzibare mesiacom dažďov. Ako je to tento rok?
Máj značí na Zanzibare obdobie dažďov. Tento rok sme na to obzvlášť čakali, pretože po 4 mesiacoch sucha to prišlo naozaj vhod, najmä kvôli záhrade. Zvyčajne je toto obdobie dažďov na konci apríla a v máji, no neprší celý čas. Nejaké 2-3 dni, to sa vyskytne bežne.
Dá sa na mieste ako Zanzibar vôbec deliť sezóna na dovolenkovú a nedovolenkovú? Predsa len, teplo je celý rok…
Keďže Zanzibar je blízko rovníka, máme to šťastie, že tu je dovolenková sezóna takmer celý rok. Aj keď v apríli a máji viac prší, aj tak sem chodia turisti, ktorých možno neláka celodenné ležanie na pláži. V tomto období môžu spoznávať ostrov, vydať sa na turistiku či navštíviť safari v Tanzánii. Čiže áno, dovolenková sezóna je tu celý rok.
Kedy ste začali uvažovať, že odídete žiť do ďalekej exotiky?
My sme zo Slovenska odišli vlastne už pred 9 rokmi. Vystriedali sme rôzne krajiny, ale naše myšlienky boli také, že chceme ostať niekde, kde sa usadíme a kde bude celoročne teplo. Najskôr sme to skúšali na Kanárskych ostrovoch, kde sme pracovali v hotelovom rezorte. No, bohužiaľ, boli tam veľmi vysoké ceny na to, aby sa tam dal zrealizovať nejaký projekt, takže náhradný plán bol teda Zanzibar.
Čo vás na tom najviac lákalo?
Chceli sme celoročné teplo, pláže, more, jednoduchý život a možno aj odísť preč od toho európskeho stresu.
Aké boli začiatky? Mali ste nejakú kontaktnú osobu či pomoc?
Bolo to veľmi ťažké. Prišli sme sem vlastne so začiatkom covidu. Naše lietadlo bolo v podstate posledné, ktoré pristálo na ostrove s tým, že nikto nevedel, čo sa bude diať. Všetko bolo zatvorené veľmi dlho, prišli sme v marci a prvé lietadlá začali prichádzať až v októbri. Nikoho sme teda nepoznali, začiatky v cudzine bývajú vždy náročné.
Na Zanzibare sa venujete výstabe rezortu pre dovolenkárov. Ako ste prišli k tomuto nápadu?
Stále staviame a venujeme sa tomuto projektu. Tým, že sme sem prišli so začiatkom pandémie, tak sa zo začiatku nedalo robiť vôbec nič. Neskôr patril Zanzibar k tým otvorenejším destináciám a začali sme sprevádzať Čechov a Slovákov po ostrove v rámci výletov. Občas nám niekto spomenul, že na ostrove pri Hondurase už existuje taká podobná komunita, z toho vlastne vznikol nápad, že to spravíme aj tu.
Ako to vyzerá vo vašom rezorte?
Všetko je takmer dokončené. Ostávajú posledné úpravy, ako napríklad záhrady. Fungujeme od minulého júna, kedy prišli prví hostia, no to bolo ešte v takom obmedzenom fungovaní. Počas tohtoročnej sezóny by sme už mali dosiahnuť plnú kapacitu. Ďalej riešime apartmány, ktoré budú späté s naším rezortom, no to je v inej časti.
Momentálne je situácia taká, že my sme rezort postavili, no 22 z 29 domov už má svojich majiteľov, ktorí sú zo Slovenska a z Čiech.
Bol o vaše ubytovanie záujem u potenciálnych klientov?
Naše ubytovanie je špecifické. Nie sme typický hotel, v podstate všetci ubytovaní tu majú vlastný domček s pozemkom, s altánkom. Predstavuje to teda súkromie a pokoj pre tých ľudí, ktorí to vyhľadávajú. Tí sú nadmieru spokojní a teda je o naše ubytovanie aj záujem.
Ako je to na Zanzibare s vybavovaním pracovných či stavebných povolení? Nemali ste žiadne komplikácie, keďže ste zo zahraničia?
Čo sa týka vybavovania rôznych vecí, tak Zanzibar je v tomto veľmi špeciálny. Ide aj o pracovné či pobytové víza, stavebné povolenia a podobne. Základom je poznať správne osoby, vtedy vybavíte stavebné povolenie aj za deň-dva, v inom prípade to môže pokojne trvať aj 6 mesiacov. Ľuďom sa tu totiž príliš nechce pracovať. Pracovné povolenia sú naviazané väčšinou na to, že sa tu ľudia musia zamestnať. Európania sa napríklad zamestnajú v hoteloch ako manažéri. Alebo si tu otvoria živnosť a majú bary, kaviarne, alebo ako v našom prípade, prenájom ubytovania.
Komplikácie kvôli pôvodu sme nemali. Síce bola škoda, že sme sem prišli so začiatkom pandémie covidu a domáci nás vnímali ako tých nositeľov a strojcov vírusu. Aj po nás veľakrát kričali niečo o korone. Ale v podstate domáci sú veľmi priateľskí ľudia. Bielych ľudí považujú za kvázi chodiace kreditné karty. V každej hlave miestneho človeka je to, ako získať peniaze od turistov.
Napríklad, v Európe sa veľmi rieši rasizmus. Tu sa však rieši tzv. opačný rasizmus. My si nevieme predstaviť, že prídeme na Slovensku do obchodu a sú tam rozdielne ceny pre nás a pre černochov. Na Zanzibare sa s tým však človek stretne. Ale vo finále platí, že ľudia sú tu priateľskí a nemajú vôbec záujem o to, aby sa správali voči Európanom nejako agresívne.
Navštevujú váš rezort viac ľudia z Česka/zo Slovenska, alebo aj iných krajín?
Zatiaľ máme klientov len z Česka a zo Slovenska. Povedali by sme, že viac zo Slovenska. Zamerali sme sa na túto klientelu a doteraz sme ani neriešili potenciálny príchod zahraničných hostí.
Nahlásiť chybu v článku