Svet je preplnený informáciami o všetkom, čo naša rozmanitá planéta ponúka. Je toho toľko, čo nevieme, o čom sme ešte nepočuli… My sa vám pokúsime pravidelne prinášať tie najväčšie zaujímavosti a fakty na rôzne témy, aby ste mohli nepretržite spoznávať všetko okolo vás. Ste zvedaví, o čom to bude tentokrát? Dnes sme pre vás pripravili 10 faktov o slávnom ruskom vedcovi, lekárovi a fyziológovi Ivanovi Petrovičovi Pavlovi, ktorého pozná každý z nás vďaka jeho úžasnému výskumu podmieneného reflexu. Pavlov zomrel 27. februára 1936, teda presne pred 81. rokmi.
Máme len slabú predstavu o jeho výskume
Mnohí ľudia majú len chabé predstavy o Pavlovovom životnom výskume. Hovorí sa o zvončekoch, no Pavlov používal celý rad nástrojov ako sú napríklad metronóm, bzučiak, píšťalka, ale aj svetlo, hudobné nástroje(harmónium) alebo dokonca elektrický prúd. Taktiež jeho výskum nehovoril o podmienenom reflexe, ale o podmienenej odpovedi. Avšak zlým prekladom ruského slova uslovnyi sa začalo hovoriť o podmienenom reflexe, a tak to aj ostalo.
Chcel byť kňazom
Pavlov sa narodil v ruskom meste Riazaň v roku 1849. Pavlovov otec bol kňazom a aj on sa zapísal do teologického semináru. Keď si ale prečítal diela ruského fyziológa Ivana Sechenova, Pavlov sa rozhodol, že zmení svoje smerovanie. V roku 1870 odchádza z teologického semináru a zapisuje sa na Petrohradskú univerzitu, kde začal študovať prírodné vedy, fyziku a matematiku.
Jeho profesor chémie bola svetová kapacita
Počas štúdií anorganickej chémie bol Pavlovov profesor aj slávny Dmitrij Ivanovič Mendelejev, otec známej Periodickej tabuľky prvkov.
Jeho prvé práce sa zaoberali pankreasom a zvieracím trávením
Medzi rokmi 1870 a 1880 Pavlov študoval prírodné vedy a fyziológiu, pri ktorej zotrval aj neskôr. V rámci doktorandskej práce robil výskum funkcie nervových vzruchov v pankrease a v srdci. V roku 1890 bol požiadaný, aby túto sféru výskumu ďalej rozvíjal, a tiež aby riadil fyziologické oddelenie Ústavu experimentálnej medicíny.
Bol tak chudobný, že musel prespávať u známych
Ruská veda nebola docenená a Pavlov pracoval často v skromných laboratóriách za malú mzdu. To znamenalo, že neustále bojoval s finančnými problémami. V roku 1887 si dokonca nemohol dovoliť platiť za byt, a tak prespával, kde sa dalo. Často to bolo u priateľov, či priamo v laboratóriách. Aby si zabezpečil nejaký príjem doučoval fyziológiu a písal príspevky do lekárskeho časopisu.
Výskum financoval predajom žalúdočných štiav
Aby Pavlov dokázal vôbec udržať v chode svoje výskumy, predával to, k čomu mal ľahký prístup – šťavy z psích žalúdkov. Pri pokusoch s trávením psov mal k dispozícií veľké množstvo žalúdočných štiav, keďže často nechával hladné psy pozerať sa na misky s jedlom, čo vytváralo veľké množstvo tráviacich štiav. Tie boli veľmi cenené v Európe pri liečbe dyspepsie – poruchy trávenia.
Získal Nobelovú cenu za odstránenie psieho pažeráka
Hoci Pavlov je známy najmä vďaka jeho výskumu podmieneného reflexu, Nobelovú cenu získal za jeho výskum tráviacej sústavy. Významnou prácou bolo odstránenie psieho pažeráka, pri čom potom pozoroval ako prebiehalo trávenie. Nobelovú cenu teda dostal za uznanie jeho prác týkajúcich sa fyziológie trávenia, prostredníctvom ktorých sa zmenili a rozšírili vedomosti týkajúce sa vitálnych aspektov jedincov.
Mával zlú náladu
Podľa Daniela Todesa, ktorý je autorom jednej z Pavlovových biografií, mal Pavlov problém so zvládaním hnevu. Tieto prejavy mu neboli cudzie ani v detstve, kedy často „vybuchol“. To mu ostalo aj v dospelosti. Niekedy v laboratóriu udrel agresívne psy a bol medzi kolegami známy pre svoje nekontrolovateľné výbuchy hnevu. Pavlov sám svoje návaly hnevu opísal ako „morbídne a spontánne záchvaty“.
Bol proti komunizmu
V roku 1921, keď Lenin verejne chválil Pavlovovu prácu a jeho príspevok do sveta vedy, bolo Pavlovovi ponúknuté lepšie financovanie a zvýšenie prídelu potravín, čo on však odmietol. Pavlov otvorene vystupoval proti komunizmu a to ešte viac po tom, keď mu bol odmietnutý prístup do vedeckých laboratórií v iných krajinách. Pavlov vystupoval aj proti Stalinovi. Napodiv však nebol nikdy zatknutý ani výrazne prenasledovaný a to z toho dôvodu, že bol až príliš slávny a jeho prenasledovanie by vrhalo zlý tieň na komunistický režim.
Z jeho domu a bytu je teraz múzeum
Pavlovov rodný dom v Riazani je prerobený na múzeum. Návštevníci v ňom môžu vidieť vypchatých psov a dokonca aj opice, ktoré Pavlov využíval pri svojich experimentoch. Ak pôjdete do Petrohradu, môžete navštíviť Pavlove pamätné múzeum, kde vedec žil takmer 20 rokov, až kým 27. februára 1936, teda presne pred 81 rokmi, umiera.
interez.sk (Matej Mensatoris), mentalfloss.com
Nahlásiť chybu v článku