Závislosť na hazardných hrách ho pripravila takmer o všetko. Podarilo sa mu však absolvovať liečenie a momentálne je abstinujúcim gamblerom. O svojich skúsenostiach a životnom príbehu píše na Instagrame pod menom @gamblerova_cesta. Ako sám hovorí, dôležité je posolstvo, ktoré chce ľuďom priniesť, nie osoba, ktorá za týmto profilom stojí.

Na Instagrame vystupuješ pod menom @gamblerova_cesta, píšeš o svojom vlastnom skutočnom príbehu, o tom, aké je to byť gamblerom. Prezradíš nám však, kto sa za týmto účtom v skutočnosti „skrýva“?

Tento profil nebol založený preto, aby bola dôležitá osoba, ktorá ho spravuje a ktorá sa spovedá. Dôležité je posolstvo, ktoré má priniesť. Posolstvo ako nelátková závislosť dokáže ničiť život nielen závislému, ale hlavne mnohým ľuďom, ktorí za nič nemôžu. Stačí, že majú radi človeka, ktorý tomu podľahne. Preto budem vždy hovoriť, že tento profil je skôr pre ľudí, ktorí majú v okolí niekoho, kto vidí podobné správanie, ako si môžu prečítať v príbehoch na tomto profile. Aby mu mohli pomôcť.

99 % závislých si neprizná, že je v tom. Nechce to vidieť a povie, že ja som úplne iný prípad, že on je v pohode. Ego závislého je veľmi vysoko a priznať si chybu či zlyhanie je ťažké. Takže prichádza klasický obranný mechanizmus, že to, čo nám nevyhovuje, proste nevidíme. Bez pomoci to nikdy závislý nezvládne. Tak to proste je a kto si myslí, že áno, znova klame. Ale už sám seba. Naozaj tých prípadov, že si to všetko dokáže uvedomiť sám a nikdy sa ku tomu nevráti, je veľmi málo. Neviem, či taký poznám. Vždy potrebuješ odbornú pomoc a potom, ak sa dá, pomoc rodiny. Bez toho to fakt nejde.

A prečo ešte nepoviem, kto za týmto príbehom stojí? Nebudem hrať hrdinu. Proste, hanbím sa. Pocit priznať si kopu opakovaných chýb je pre mňa rovnako veľmi ťažké. Mám, bohužiaľ, aj pokračujúce právne následky, ktoré sa riešia, tak aj preto nechcem. Mojím snom je však prednášať na školách o tomto probléme a práve preto viem, že určite raz vyjdem z tej „anonymity“, keďže aj tak už teraz veľa ľudí vie, kto je za týmto profilom. 

Koľko si mal rokov, keď si si prvýkrát stavil? Vieš si spätne uvedomiť, čo ťa v tom čase k tomu viedlo? Častokrát sa stáva, že sa závislosť v rodine takpovediac dedí. Bolo to tak aj v tvojom prípade?

Keď tak spomínam, bolo to na základnej škole. Mali sme stávkovú kanceláriu pri škole. Prišiel som, napísal som zápasy a skúšal som sa pýtať dospelých, či mi nepodajú. A potom doma nalepený na teletexte. Díval som sa na to ako na nejaký matrix.

Čo ma k tomu viedlo? Ani neviem. Proste určite vyhrať rýchlo peniaze. Vždy som sníval, čo si za výhru kúpim. Samozrejme, to sa nikdy nestalo. Nikdy som si nič nekúpil, lebo aj tak všetky a aj vyhraté peniaze som v konečnom dôsledku vrátil späť do stávkovej.

A áno, mal som predispozície byť závislý, keďže môj otec zomrel ako závislý alkoholik. Nebudem to nazývať, že sa to geneticky dedí, lebo to nikdy nikto vedecky nepotvrdil, ale určite tí, ktorí majú v rodine závislého človeka, sú viac náchylní podľahnúť tejto chorobe. A áno, je to choroba, ale hneď aj dodám, že si každý závislý za ňu môže sám.

Spomínam si na otca. Ja sám som ho odsúdil, pretože som to nechápal ako chorobu. Ale len ako jeho voľbu. Teraz to už vnímam inak. Závislosť dokáže človeka ovplyvniť natoľko, že urobí veci, ktoré by ako zdravý nikdy neurobil. Odsúdil som ho a nestihol som sa mu už ospravedlniť. Vtedy, keď potreboval najviac pomôcť, keď ho závislosť úplne pohltila, som si povedal, že nech si robí čo chce, že mi to je jedno. Trápi ma to doteraz a trápiť ma bude.

Viem už, ako sa asi cítil. Ako sa bál priznať si svoje zlyhanie ako otec rodiny. Ako sa bál byť bez alkoholu, ktorý ho zotročoval na tele a na duchu. Aj keď tú pomoc možno navonok nechcel, vnútri musel prežívať neskutočné muky a alkohol mu pomáhal na to zabúdať. Aspoň takto smerom hore by som chcel povedať teda: „Ocino ďakujem, že si mi s maminou daroval život a prepáč mi, že som ťa odsúdil a nebol pri tebe!“

Akákoľvek závislosť stojí závislého okrem peňazí aj množstvo času. Ako vyzeral tvoj bežný deň v čase, keď bola tvoja závislosť najsilnejšia?

Spával som možno tak 3-4 hodiny. Potom som sa len prehadzoval a nechcel otvoriť ani oči, lebo som vedel, že to, čo ma čaká, je realita, nie sen. Dennodenne naháňať tisíce eur na to, aby som pokryl svoje dlhy, splátky a potom, samozrejme, aby som mal večer za čo hrať. Na hru som musel mať aspoň 800 – 1000 eur. V robote som bol mimo, ani si nepamätám, čo som robil, lebo som stále s niekým telefonoval.

Prišiel som domov. Telom možno prítomný, ale duchom niekde preč. Priateľka, teraz už manželka, mala doma len telesnú schránku a ja som sa už tešil, len keď zaspí, aby som sa mohol dostať ku svojej hre a sledovať zápasy, kurzy, live stávky. Keď bola hore, schovával som sa, zatajoval a neviem čo všetko. Proste urobil by som vtedy hocičo, len aby som si mohol zahrať. Dlho do noci. A keď som všetko prehral, tak som sa len díval „do blba“ a nechcel som ísť spať, lebo som vedel, že keď sa zobudím, tak to všetko začína odznova.

Chvíle s priateľmi a rodinou boli zakryté hrou a mojou závislosťou a absolútne som to nevnímal ako obrovské šťastie. A hlavne vtedy, keď sa môj problém opakoval. Ale, bohužiaľ, nemal som vtedy síl bojovať proti závislosti. Lepšie povedané nechcel som…

A skúsme teda pre predstavu načrtnúť aj tie peniaze. Dá sa vôbec zrátať, koľko peňazí si za tie roky závislosti prehral, prípadne aká bola tvoja najvyššia stávka?

No veru veľmi ťažko. Otočil som na tipovaní tak okolo 2-3 miliónov eur. Fakt neviem. Čo sa týka prehratých peňazí, tak je to okolo pol milióna eur. A čo sa nedá vyčísliť, sú doslova prehraté vzťahy s takmer každým, s ktorým som sa dovtedy priatelil. To je to, čo ma mrzí najviac. To sa už nikdy nedokáže vrátiť.

Najvyššia stávka? Viac ako 40-tisíc eur na jeden zápas. Bohužiaľ, tento tiket mi vyšiel. Áno bohužiaľ, lebo pre gamblerov je výhra najväčšia prehra. Aj toto ma posilnilo v sebaklame, že tipovať viem, že vždy budem ten úspešný, nič sa mi nemôže stať a všetko mám pod kontrolou.

Preto aj tento odkaz pre tých, ktorí si myslia, že tipovať vedia a všetko je v pohode. Nie, nie je. Aj keď možno doteraz neprehrali väčšiu sumu peňazí, ale nech si uvedomia, koľko času strávili hrou, ktorý mohli radšej stráviť s blízkymi. Nikdy neviete, čo sa môže stať a ten čas si za peniaze nekúpia.

Odkiaľ si tieto financie vlastne čerpal? Mal si stabilnú prácu, požičiaval si si peniaze od známych alebo išlo o peniaze, ktoré sa ti podarilo vyhrať? Je gamblerstvo podobné, ako napríklad závislosť na drogách v tom, že potrebuješ vsádzať stále viac a viac peňazí?

Mal som svoje podnikanie. A nie sám. Po prvom prevalení problému som teda odišiel a potom sa zamestnal. Aj plat, aj výhry aj pôžičky. Lepil som to.

A určite je to podobné v tom, že človek urobí všetko preto, aby svoju závislosť ukojil. Závislý na drogách som nebol a dúfam, že ani nebudem. Som opatrný so všetkým. Je to preto, lebo pri abstinencii jednej závislosti môže prísť takzvaná výmena závislostí a závislý človek môže mať problém s niečím, s čím doteraz absolútne žiaden problém nemal. Poznám veľmi veľa prípadov, keď sa abstinujúci gambler stal alkoholikom a podobne. Poznám prípady, že aj abstinujúci gambler je závislý od čokolády. Je to síce úsmevné, ale pre zdravie človeka to tiež nie je úplne v poriadku.

Povedal by som to asi tak, z mojej skúsenosti. Áno zvyšoval som stávky. Sám pred sebou som si nahováral, že je to len kvôli tomu, že potrebujem vyhrať peniaze späť. Ale pravdou je, že vyššou stávkou bolo aj napätie z hry väčšie. A to som si nechcel priznať. Že to robím len kvôli tomu, že potrebujem ukojiť túžbu z hry. Že som na tom napätí a adrenalíne z hry závislý. Takže áno, pre mňa to bola potreba zvyšovať vklady. 

Ty spomínaš hlavne stávkovanie či online poker. Väčšina ľudí si však pri slove gamblerstvo vybaví v prvom rade automaty. Hrával si aj tie? Prípadne vieš nám povedať, aký je v tom pre gamblera rozdiel a prečo ťa možno viac lákali stávky?

Online poker som hral naozaj len veľmi krátko. Skôr som to len tak skúsil. Športové tipovanie bolo to, čo som potreboval.

Automaty absolútne, myslel som si, že tí, ktorí ich hrajú, sú úplne mimo. Veď to je stroj naprogramovaný na to, aby ste prehrali. Šport neovplyvňuje žiaden stroj. To by som musel byť hlupák, aby som tam dal peniaze. A pozrite sa – ja som ten, ktorý má trestné oznámenia, obrovské dlhy. Moje ego, moja arogancia, že ja som v tomto úplne dokonalý ma doviedla, že ten hlupák som ja. Typický príklad, kedy som odsudzoval iných a pritom som úplne rovnaký. Ak nie horší.

Ale teraz to už beriem, že som závislý. A budem do konca života. Ale chcem bojovať a bojovať aj budem, aby som celý svoj život prežil v abstinencii. Aj keď by som mal ísť do väzenia, nezlomí ma to. Čeliť následkom je základný predpoklad úspešnej abstinencie, lebo len vtedy nezabudnem, kto som. Som gambler a tak to bude už celý môj život. Ale verím, že abstinujúci gambler. 

V jednom zo svojich príspevkov spomínaš, že ťa gamblerstvo priviedlo až k obvineniu z trestného činu. Môžeš nám o tom povedať viac?

A nie k jednému, ale k viacerým. Nechcem a vlastne ani nemôžem ešte o tom moc hovoriť. Jediné, čo môžem povedať, že ide o prípady, kde sú vrchné sadzby 10-15 rokov.

„Sebaklam v podobe vlastného „úspechu“ ma doviedol doslova na hranicu života a smrti. Stratil som chuť žiť…“ Toto je úvodná veta na tvojom profile. Znamená to teda, že gamblerstvo ti do života prinieslo napríklad aj depresie či iné psychické problémy?

Neviem, ako by som to nazval. Ten pocit, keď sa ráno zobudíte a ste v posteli ďalšie 3 hodiny, lebo nechcete a nevládzete vstať. Nemáte chuť, energiu. Doviedlo ma to k myšlienkam na samovraždu. To je asi jediný exit z toho kruhu pre nás závislých, lebo sa bojíme, čo príde, keď sa pravda dostane na povrch. Strach ovláda všetko. Celú myseľ, telo. A pritom, pravda je to, čo vás môže zachrániť. Vtedy som to nevedel. Teraz to už viem.

Pamätám si to doteraz. Bol som veľmi opitý. Zobral som si do rúk tabletky, čo som mal doma v lekárničke. Rozmýšľal som, že či mám toho dosť, aby sa nestalo to, že sa len otrávim. Lebo to by som musel ísť na výplach a vysvetľovať, prečo som to urobil. Našťastie som tie tabletky nezjedol. Mal som sa na to až moc rád. Iba som dopil tu fľašu domáceho, čo som mal v ruke a plakal som. Irónia je, že tú pálenku pálil môj otec, ktorého alkohol zabil. Ráno som sa celý triasol, lebo som vedel, že som prekročil nejakú hranicu, keď sa už môžem obávať sám seba. A ten pocit je… Neviem vám ho opísať. Proste úzkosť. Strašná úzkosť.

Teraz už máš za sebou liečenie. Kedy nastal ten moment, keď si si uvedomil, že máš problém a potrebuješ pomoc? 

Úprimne vám poviem, že 99 % gamblerov si svoj problém neuvedomuje ani vtedy, keď príde na liečenie. Ani ja som si ho hneď neuvedomil. Bol som na liečenie dohnaný okolnosťami. Rodinou. Povedali mi, že buď liečenie alebo ulica. A teraz viem, že mi týmto návrhom zachránili život. Ďakujem im veľmi, že tu s nimi môžem stále byť a mať šancu aspoň trochu napraviť, čo som spôsobil.

Kedy mi to asi doplo a prestal som sa hrať na toho, čo nemá problém? Bolo to po 2 týždňoch na liečení. Prvá rodinná terapia, kde za pacientmi prídu ich rodinní príslušníci a pred všetkými im povedia, čo si myslia. Hnev, slzy a slová mojich blízkych ma úplne zničili a tam sa začala moja cesta za abstinenciou.

Postupne som začal, nie za každú cenu, odpovedať na dotazy odborníkov, ale rozmýšľať nad tým, čo mi hovoria. Začal som im dôverovať, že ma tou nepoznanou cestou dokážu previesť tak, aby ma to zmenilo. Odhodil som tú železnú košeľu a prijímal ich názory. Ich spätné väzby na moje správanie a názory. Spätná väzba je základ toho aby ste posunuli ďalej. Ale tá nepríjemná spätná väzba. Veď, čo by sa zmenilo, keby vám stále niekto hovoril, akí ste super, ako to robíte dobre. No nič.

Takže boli tam poriadne, ako to my abstinenti nazývame, náklady. Ale je to v podstate len bez obalu povedaná pravda. Uvediem príklad, keď som povedal, že som „zobral“ mame peniaze na otcov pohreb. No lenže ja som ich „nezobral“, ale som ich ukradol. Taká je pravda. A takáto pravda sa veľmi zle počúva, ale práve to vás posunie v pochopení vášho predchádzajúceho správania. 

Popíšeš nám, ako približne vyzerá deň v špecializovanom zariadení na nelátkové závislosti? Pamätáš si počas liečenia nejaký vyslovene zlomový bod, ktorý ti otvoril oči?

Oddelenie nelátkových závislostí v Banskej Bystrici je podľa mňa špička v rámci Slovenska, čo sa týka boja proti takýmto závislostiam. Nie je to len môj názor. Hovorí o tom aj štatistika, ale dôležité je, že aj veľa pacientov, ktorí sa liečili niekde inde a prišli do Bystrice, tak to zhodnotili. Nebudem však hovoriť, že je to jednoduché. Je to náročné, ale dobrovoľné, nikto vás do toho nenúti. Veď vy sami máte problém, nie oni, čiže musíte vy chcieť, inak to nemá zmysel.

Na oddelení je maximálne 10 pacientov. No a každý deň je trošku iný. Ale zároveň aj rovnaký. Ráno od 6:00 do 9:00 je vždy to isté. Je dôležité spomenúť, že je to režimová liečba, to znamená, že máte každý deň na minútu presne naplánované, čo budete robiť. 6:00 budíček a potom upratovacie rajóny. O ôsmej raňajky a od deviatej už začínajú komunity, kde rozoberáme predošlý deň. Potom sú rôzne terapie vo forme jogy, kreslenia, čítania, cvičenia alebo prác pred oddelením.

O tomto by sa dal napísať naozaj samostatný článok, lebo sa tam toho deje strašne veľa. Či už sú to spomínané rodinné terapie, kluby s abstinentami a podobne. Prepisovanie textov, kolektívne čítanie, kolektívny spev večer. Takisto každý deň píšete denník a tzv. elaboráty, kde spomínate, čo vám dala konkrétna aktivita v ten deň.

Musíte však dodržiavať harmonogram a pravidlá. To je veľmi, veľmi dôležité. Aj keď sú tam niekedy možno činnosti alebo pravidlá, ktoré vám v reálnom živote prídu scestné, princíp je v tom, že pokiaľ chcete abstinovať, musíte dodržiavať pravidlá, ktoré si nastavíte. Inak to proste nepôjde. A hlavne, osvojíte si pozitívne návyky. Za porušenie pravidiel alebo nedodržanie harmonogramu dostávate mínusové body a keď prekročíte za týždeň stanovenú hranicu, idete do trestu. Strata osobného voľna cez víkend. Strata neskorej večere, strata nedeľných návštev a plus ku tomu dostávate za trest rôzne činnosti.

Cigarety len v stanovenom čase 5-krát za deň (cez víkend 6-krát), návštevy 2-krát za týždeň. Telefonáty môžete len prijímať maximálne 5 minút za deň. Volať nemôžete. Všetko ako mobil, cigarety a podobne odovzdávate pri príchode. Režim je režim. Ale ako chcem zvládnuť abstinovať, keď by som nezvládol režim?

A zlom bol už spomínaná prvá rodinná terapia s mojou maminou a manželkou. Keďže mám priestor, rád by som poďakoval oddeleniu nelátkových závislostí v Banskej Bystrici. Pani doktorke, obom pani magistrám a všetkým pani sestričkám. A nezabudnem ani na mojich spolubojovníkov abstinentov, vďaka ktorým som našiel druhú rodinu a sme v neustálom kontakte. Úprimne ďakujem!

Verejne hovoriť či písať o svojej závislosti na hazardných hrách určite nie je jednoduché. Prečo si sa rozhodol podeliť o tento svoj príbeh? Je to pre teba akási forma spovede či terapie? 

Na všetko odpoviem áno. Je to pre mňa terapia, lebo pri každom príspevku, či to je príbeh alebo citát, premýšľam nad sebou a snažím sa vnímať všetko okolo mňa inak ako doteraz. Spoznávam sa. Spoznávam svoje reakcie. Viem, že už dokážem byť sám so sebou bez toho, aby som neutekal pred svojím pravým ja ku hre. Pomáha mi to.

Chcem pre túto spoločnosť niečo priniesť. Neustále som z nej len bral a teraz je rad na mne. Keď by som dokázal pomôcť len jednému ľudskému osudu, tak by som bol nesmierne šťastný. A možno príde deň, keď si dokážem odpustiť, lebo si poviem – pomohol si.

Ozývajú sa ti ľudia, ktorí majú podobný problém? 

Áno, ozývajú, ale veľmi málo ľudí naozaj chce úprimne vyriešiť svoj problém. Keď im poradím, čo by im dopomohlo vyjsť z toho bludného kruhu závislosti, tak radšej si povedia, že asi až taký problém nemajú. Je ťažké sa vzdať niečoho, na čom ste závislý. A vtedy sa ukáže, kto naozaj chce. Je to len a len o tom. Keď sa sami zamyslíte, čo všetko dokážete, keď chcete. Čo všetko som aj ja dokázal urobiť, lebo som chcel hrať.

Naučil som sa počas liečenia, že najprv je chcieť a až potom musieť. Keď chcem byť doktorom, musím sa učiť. Keď chcem abstinovať, musím zmeniť svoj život. Liečenie, respektíve pomoc od odborníkov, je podľa mňa základ pre abstinenciu. A určite aj kontakt s abstinentmi, aby ste videli, že sa to dá. A ono sa to dá.

Po príchode z liečenia som mal pocit, že žijem cudzí život. Pravidlá, ktoré mi pomáhajú, aby som uspel v boji so závislosťou, som bral ako príťaž. A teraz? S odstupom času, s tým, ako sa spoznávam, s tým, že viem, čo chcem a mám svoje osobné ciele, už viac nežijem cudzí život. Žijem nový život. A je krásny. Aj keď mám obrovské problémy a následky. Ale, kto dnes žije bez problémov, všakže. 

Na Slovensku máme zatiaľ len zopár desiatok obcí, kde je zákaz prevádzkovania hazardných hier. Aký názor máš na toto ty? Má takýto zákaz podľa teba zmysel?

Určite je pre závislého človeka menšie pokušenie, keď nevidí na každom kroku herňu alebo stávkovú. Viete sa samovylúčiť, aby vás do herne nevpustili. Ale úprimne, hovoriť, že som zahral, lebo sú vonku kasína a stávkové, je pre mňa len akoby taká výhovorka. Tie tam budú ešte veľmi dlho. Keď nechceš hrať, tak hrať nebudeš. A keď chceš hrať, tak pôjdeš kilometer za hranice Slovenska a môžeš gambliť. Hovoriť, že za gambling môžu kasína a herne – áno, určite, ale v prvom rade môžeš za to ty sám. Ani drogy nevymiznú, ani alkohol.

Treba začať od seba a nespoliehať sa na to, že zakážu herne a bude to v pohode. A potom zavrú herne a budeš hrať na internete. Každý jeden z nás gamblerov si nájde cestu, nech je akákoľvek, ak má chuť hrať. Zmanipuluje všetkých okolo seba a urobí naozaj všetko pre to, aby svojej chuti vyhovel. A práve preto je dôležité poznať sám seba. Aby si vedel, čo ti škodí a čo nie. Čo ťa dokáže ohroziť a čo nie. Aby si poznal, či je tvoje správanie v normále alebo je tam nejaká zmena. Ale toto je veľmi ťažké vidieť sám na sebe a mať takú obrovskú sebareflexiu. Práve preto je dôležitá rodina a blízki a vtedy je nevyhnutná pomoc od nich. Aj keď to možno vyzerá, že by to mohlo byť tvrdé, veľa gamblerom pomohlo práve to, že ich najbližší dali do pozície buď ideš do liečebne alebo na ulicu.

A preto má pomôcť profil @gamblerova_cesta. Aby ľudia videli nejaké podobné signály správania medzi mojím príbehom a životom niekoho z ich okolia. Klamstvá, zatajovanie sa, zmeny nálad, proste hocičo nezvyklé. Keď nemá čo skrývať, povie vám všetko a nebude riešiť s vami nejaké „zasahuješ mi do súkromia„. Nemal by mať problém vám ukázať telefón, keď chcete. Nemá vám problém povedať, kde je, s kým je. My gambleri sme ako cez kopirák. Jediné, v čom je rozdiel, sú následky. Inak sme úplne rovnakí.

Ako vyzerá tvoj život teraz? Bojuješ ešte stále so závislosťou a jej následkami alebo sa ti podarilo urobiť za tým všetkým hrubú čiaru a začať odznova? 

Bojovať so závislosťou budem celý život. To sa nedá vyliečiť. Ale môžem celý život abstinovať, snažím sa ho dávať pomaly dokopy. Veľkou oporou sú pre mňa moja manželka, mamina a sestra so švagrom, ktorí mi neskutočne pomohli a ostali so mnou. Naozaj, to, čo so mnou oni zvládli a zvládajú, je neskutočné. Rovnako pár priateľov, kolegovia z bývalej práce, ktorí ma neodsúdili a boli tu so mnou, aj keď som narobil obrovské škody. Oni vedia, ktorí sú to. A takto by so im chcel úprimne poďakovať. Dokonca ma aj niektorí z nich zamestnali napriek tomu, že vedia, kto som. Je to úžasný pocit vedieť, že sú pri vás takýto ľudia a sú pre mňa vzorom. Ďakujem vám, že ste! Z celého srdca.

Jedným dychom by som chcel poďakovať aj za tento rozhovor. Len keď sa o probléme hovorí, môže sa s ním niečo robiť. Skúste každý z vás porozmýšľať, koľko je vo vašom okolí ľudí, ktorí trávia veľa času len hraním počítačových hier, hazardom. Aj keď v malom, ale koľko tomu obetujú času, ktorý by mohli radšej tráviť so svojimi blízkymi. Aj ja som tak začínal.

Som gambler a toto je moja cesta. Možno by niekto povedal že sa skončila, ale pre mňa len začala, lebo je tu obrovské množstvo ľudí, ktorým môže pomôcť možno len to, že si prečítajú tento príbeh na mojom profile.

Pozri aj:

Samuel bol 12 rokov závislý na heroíne a pervitíne: Mal som na výber umrieť alebo…