Počas studenej vojny, ktorá sa začala prakticky od konca 2. svetovej vojny, tak Sovietsky zväz, ako aj USA posilňovali svoj vplyv vo svete aj za pomoci jadrových zbraní. Ich skúšky mali demonštrovať najmä silu mocností, no aj otestovanie, čo sa vlastne počas výbuchu deje a aký má výbuch vplyv na ekosystém, či život v oblasti zasiahnutej jadrovými zbraňami. A kým Američania zvyčajne vykonávali testy jadrových zbraní ďaleko od miest či sídiel, Sovietsky zväz si s tým ťažkú hlavu nerobil. A ako sa teraz ukazuje, možno to robil aj zámerne. 

Semipalatinská testovacia oblasť alebo tiež Polygon, bola druhá štátna centrálna testovacia oblasť. Sovietsky zväz tu vykonal až 468 jadrových skúšok, pri ktorých bolo odpálených najmenej 616 jadrových a vodíkových bômb. A kým to, že tu boli testované jadrové zbrane je v súčasnosti dobré známe, to, aké dôsledky mali tieto testy na okolie a najmä na život ľudí, ktorí tam žili, bolo dlhé desaťročia prísne utajované.

Riaditeľ ruského inštitútu biofyziky odkryl tajnú správu o následkoch týchto testov na obyvateľov a okolie. Tá ukazuje desivé zistenia. Po teste v roku 1956 nastalo veľké ožiarenie ľudí žijúcich v blízkosti prevádzania testu. Správa hovorí až o 638 ľuďoch, ktorí museli byť hospitalizovaní a trpeli chorobou z ožiarenia. To je v porovnaní s ľuďmi ožiarenými pri Černobyľskej katastrofe – 134 až štyrikrát viac. V záznamoch sa žiaľ neuvádza, koľkí ľudia prežili, resp. koľkí zomreli na následky ožiarenia. Jadroví technici napríklad namerali v mnohých mestách až 100 násobné prekročenie radiácie a to aj mesiac po testoch.

Mnohé jadrové zbrane boli totiž odpálené v blízkosti väčších miest, napríklad Kurčatov či Oskemen(po rusky Usť-Kamenogorsk), ktoré sa nachádzalo iba 200 kilometrov od väčšiny testov. Tisíce ľudí v týchto mestách, no aj v mnohých dedinkách po okolí, bolo ožiarených.

Zo správy tiež vyplýva, že experti, ktorí posudzovali dopady, odporúčali, aby ľudia v tejto oblasti nekonzumovali plodiny, ktoré tam boli vypestované, keďže aj tie zasiahol rádioaktívny spád z nukleárneho testu a plodiny sú rádioaktívne. Tieto odporúčania sa však k ľuďom nikdy nedostali… Ďalšie informácie, ale chorobu z ožiarenia bagatelizovali a jej prejavy, ako bola napríklad hnačka či nevoľnosť prisudzovali neexistujúcej kanalizácii a tým pádom nižším hygienickým štandardom.

V Semipalantínskej oblasti prebiehali testy atómových zbraní od roku 1949 do roku 1991. Z týchto testov boli mnohé atmosferické, ktoré mali najhorší dopad na ľudí z tejto oblasti a radiácia na nich doslova „pršala“ z neba. Atmosferické testy boli neskôr, v roku 1963 zakázané, no dovtedy prebehlo mnoho testov, ktoré sa podpísali pod zdravie obyvateľov Kazachstanu. Atmosferické skúšky jadrových zbraní do roku 1963 robilo aj USA a len prednedávnom z nich veľkú časť odtajnili a mnohé videá sprístupnili. Pozrieť si ich môžete po kliknutí na tento odkaz.

Najhoršie na týchto testoch bola ale nečinnosť a najmä neľudskosť. Aj keď kompetentné orgány si dobre uvedomovali, čo týmito testami môžu spôsobiť, nepodniklo sa nič k ochrane ľudí. Práve naopak, ľudia boli vystavení smrteľnej radiácií a komunistický režim ich použil ako „laboratórne myši“ aby zistil, ako radiácia z výbuchu jadrových zbraní vplýva na zdravie ľudí. To bola asi najväčšia tragédia, ktorá zo skúšok jadrových zbraní vyvstala.

Pozri aj: Ak by vybuchla atómová bomba vo vašej blízkosti, toto by ste mali spraviť, aby ste prežili

interez.sk (Matej Mensatoris), sciencealert.com, newscientist.com