Vyštudovaný autoelektrikár, ktorý začal fotiť s otcovým analógovým fotoaparátom. To je príbeh Mareka Suju, ktorý fotí veľmi netradičné, ale o to zaujímavejšie fotografie. V jeho tvorbe nehľadajte rozkvitnutú prírodu, dnešný materiálny svet, „dokonalé“ sporo odeté ženy. V jeho fotografiách môže každý z nás nájsť kúsok temna, ktorý v sebe máme.

V úvode by som ocenil tvoje predstavenie čitateľovi, predstav sa tak ako to cítiš, v ničom sa neobmedzuj.

V prvom rade, nie som umelec. Nikdy som nebol, nebudem, ba ani sa ním nesnažím byť. Som obyčajný vyštudovaný autoelektrikár. Preto používam pseudonym pseudo (#pseudoartista). Otec kedysi rád fotil. Ako 15-ročnému mi daroval svoju Prakticu a zasvätil ma do analógu. Tak nejak sa to odvtedy stalo mojou vášňou. Čím som sa do toho dostával hlbšie, zistil som, že mi nestačí to, čo ponúka aktuálny trh a že chcem vedieť viac a mať kvázi neobmedzené možnosti. Štvalo ma, že vo fotolaboch mám možnosť výberu z troch druhov filmov. Tak sa mi môj koníček stal osudným. Otcovu kamennú predajňu som rozdelil na dve a začal som podnikať. Takto bojujem už 7 rokov. Stále verím v nenahraditeľnosť, čaro a kvalitu analógu. Snažím sa ľudí viesť k tomu, že je zbytočné nacvakať 3000 fotiek na dovolenke, ktoré si, popravde, nikdy nepozrú. Ale o to hodnotnejšie je vziať si dva-tri filmy, poriadne porozmýšľať pri tom čo a ako odfotiť a urobiť si pár nádherných záberov, dať ich vyvolať, vytlačiť a založiť do albumu. To, čomu sa venujem, nie je na Slovensku zrovna mainstream. Už som sa vzdal ilúzií, že si za to postavím dom, ale popravde si už neviem predstaviť, že by som robil niečo iné a stále verím, že to má zmysel.

Aký moment ťa pritiahol k fotografovaniu? Bolo to niečo, čo stojí za tvojimi neštandardnými fotografiami, ktoré produkuješ? Fotil si takto vždy alebo si začínal inak? 

Ako som už spomínal, nepovažujem sa za fotografa. Fotil som už však kadečo. Od produktovej fotky po ateliérovky. No hlavne pre seba. To, čo robím posledný asi polrok, vzniklo ako akýsi môj psychologický výskum. Chcel som zistiť, nakoľko sú ľudia manipulovateľní, ovplyvniteľní médiami, sociálnymi sieťami a hlavne ako sa dá veľmi ľahko a rýchlo vytvoriť ilúzia akéhosi umenia a získať nálepku „umelec“. Viedlo ma k tomu najmä znechutenie nad tým, aký je svet zaplavený nevkusom a ako aj nechutný gýč sa už dnes vie stáť uznávaným dielom.

Čo chceš svojimi fotografiami vyjadriť?

Nechcem fotiť niečo, čo je pekné. Chcem ukázať aj inú stránku. Nie vysmiaty, krásny, bohatý svet, kde je každý šťastný a dokonalý. Skôr sa zameriavam na to temno v každom z nás. Snažím sa vytvoriť niečo, čo nie je pekné, načo sa človeku až zle pozerá. Pretváraním ľudí, tiel, bytostí sa snažím vytvoriť niečo iné, odlíšiť sa a ísť cestou surrealizmu.

Žena, ktorá je na väčšine tvojich fotografii sa podieľa na kompozícii alebo je to vždy v tvojej réžii? Dostali ste vaše umenie do tohto bodu spolu alebo to bolo inak?

Na mojich terajších fotografiách je viacero žien. A nie, nepodieľajú sa. Nezakladám si veľmi na kompozícii. Skôr premýšľam ako to nastaviť tak, aby sa výstup dal v postprocese čo najlepšie spotvoriť. Je pravda, že najradšej by som fotil len jedinú ženu, avšak nie je to vždy možné, pretože naše predstavy sa odlišujú. Nemôžem ju zaradiť do tohto temného psycho konceptu, keď patrí skôr do nejakého Tim Burtonovského rozprávkového sveta. Pre ženu som vymyslel iný koncept, ktorý bude začiatkom novej série.

Väčšina fotografií je v odtieňoch šedej. Kvôli čomu je to tak?

90% mojich fotografií je fotených na čiernobiely film.

Máš svoju najobľúbenejšiu fotografiu?

Nemám. Každá moja fotografia vo mne vyvoláva niečo iné. Každá je výnimočná tým, že vôbec vznikla.

Zaujal ťa rozhovor a chcel by si Marekovu tvorbu sledovať vo väčšej miere? Tu je jeho Instagram účet a Facebooková stránka jeho predajne.

interez.sk (Lukáš Ragan)